referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Anabela
Utorok, 20. augusta 2019
Protihabsburské povstania
Dátum pridania: 25.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: aktiduj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 512
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 50s
Pomalé čítanie: 16m 15s
 

Ciele a zásady politiky Habsburgovcov.
Protihabsburské povstania v Čechách pred 30-ročnou vojnou a v čase vojny. Protihabsburské šľachtické povstania v Uhorsku. V roku 1526 bol za českého panovníka zvolený rakúsky vojvoda Ferdinand I. Habsburský. Keď v tom istom toku získal aj uhorskú kráľovskú korunu, vznikla tak mnohonárodnostná rakúska monarchia. Súčasťou rakúskej monarchie, kt. trvala až do roku 1918, bolo aj Slovensko a české krajiny. Habsburskí panovníci sa usilovali vybudovať jednotnú centralizovanú monarchiu, kt. by sa opierala o rakúsku šľachtu a o katolícku cirkev. Nekompromisne presadzovali absolutistický spôsob vlády a podporovali protireformáciu. Toto centralizačné úsilie však nepodporovalo nastupujúci kapitalizmus ani jeho nositeľov- mešťanov a nestalo sa preto pokrokovým javom v našej histórii.

Protireformačná, centralizačná a germanizačná politika Habsburgovcov sa stretla s veľkou nevôľou a odporom uhorskej a českej šľachty, lebo ohrozovala jej hospodárske a politické záujmy. Za bojom o náboženskú slobodu sa skrývalo úsilie ubrániť feudálne výsady zaužívané v politickej praxi Uhorska a Čiech. Uhorská šľachta v priebehu 17.stor. niekoľko ráz pozdvihla zbraň proti viedenskému dvoru. Tieto protihabsburské povstania sa všetky prevalili od východu na západ cez slovenské územie.

Protihabsburské povstania v Čechách pred 30-ročnou vojnou a počas jej trvania
K prvému protihabsburskému vystúpeniu došlo už za vlády Ferdinanda I. v rokoch 1546-47 v Čechách. Ferdinand I. v rozpore s očakávaním českej šľachty obmedzil právomoc českého stavovského snemu, zrušil krajinské snemy a v úradoch uprednostňoval rakúsku a španielsku šľachtu. Úradným jazykom sa stala nemčina. Proti Ferdinandovej hospodárskej, centralizačnej a germanizačnej politike vznikla v Čechách meštiansko-šľachtická opozícia, kt. musela mať protikatolícky charakter. Nevytvorila však jednotný program, pretože šľachta a mestá mali rozdielne záujmy. Hlavným heslom opozície bola náboženská sloboda. Opozícia organizovala povstanie v čase, keď v nemeckých krajinách povstali protestanti proti cisárovi Karolovi V. Česká opozícia váhala a nevystúpila na podporu nemeckej opozície. Cisár Karol s pomocou Ferdinanda I. porazil nemecké protestantské vojská. Potom Ferdinand zaútočil na meštiansko-šľachtickú opozíciu v Čechách. Rozbil spojenectvo medzi šľachtou a mešťanmi a s vojskom sa vydal proti Prahe, kt. zakrátko kapitulovala. Ferdinand opozíciu tvrdo potrestal, čo poškodilo najmä mestá.

Povstania:
I. Štefan Bocskay (1604 - 1606)
II. Gabriel Betlen (1619 - 1622)
III. Juraj Rákoczi (1644 - 1645)
IV. Vesselynyiho sprisahanie (1671)
V. Imrich Tokoli (1678 - 1684)
VI. František Rákoczi (1703 - 1708)

Bocskayovo povstanie
Začiatkom 17.stor. počas zosilneného tlaku Habsburgovcov proti reformácii a za centralizmus, sa postavili zemania, poddaní a niektorí magnáti proti Habsburgovcom. Prispelo k tomu aj správanie sa habsburských vojsk v Uhorsku. Prvé protihabsburské povstanie vypuklo v roku 1604 na konci 15-ročnej vojny v Turkami. Veľmož Štefan Bocskay sa postavil Habsburgovcom pod heslom náboženskej a stavovskej slobody. Bocskay podporovaný Turkami prenikol na celé Slovensko a dostal sa so svojim vojskom na hranice Moravy. Avšak v českých krajinách sa spojenectvo s Turkami stretlo s nedôverou, Čechy sa k útoku nepripojili. Rudolf II. chcel zo svojho územia vytlačiť Turkov, preto uzavrel s Bocskayom mier vo Viedni r.1606 a vydal Majestát o náboženskej slobode. Viedenským mierom sa Uhorsku zaručila náboženská a politická sloboda. (Rudolfov brat Matej sa stal uhorským kráľom a po bratovej smrti→ aj českým kráľom)

Konflikty, kt. sa koncom 16. a začiatkom 17.stor. prejavili medzi stavovskou opozíciou a Habsburgovcami, prerástli hranice monarchie. Dostali sa do súvislosti so zostrením medzinárodnej situácie v ríši, kde sa utvorili dva tábory: katolícka Liga a protestantská Únia. Španielski a rakúski Habsburgovci podporovali európsku protireformáciu, teda Ligu. Dostali sa do rozporu s novými tendenciami v ekonomike a v spoločnosti v Nizozemsku, Anglicku a Francúzsku(podporovali Úniu). Takto vznikli dva protikladné politické tábory, ktorých konflikt vyvrcholil v 30-ročnej vojne. Český štát bol ekonomicky najvýznamnejšou časťou monarchie a český spor s Habsburgovcami bol preto európskou otázkou a prispel k vojne.

Vyzývavé vystupovanie katolíckeho panstva, kt. presadilo jako nástupcu cisára Mateja, Ferdinanda II., donútilo českú stavovskú opozíciu k rozhodnému kroku. V máji 1618 sa zástupcovia stavov zišli do Prahy. Vtrhli do kráľovskej kancelárie a z okien Hradu vyhádzali kráľovských miestodržiteľov = pražská defenestrácia. Odbojná šľachta vytvorila stavovskú vládu(30 direktorov- správcov), kt. vypovedala jezuitov a pripravovala sa na vojenský zápas proti habsburskej dynanstii.
Protihabsburský odboj sa nestal národnooslobodzovacím bojom Čechov proti Habsburgovcom, lebo aj vysoká šľachta bola rozdelená na dva tábory. Na čelo odboja sa postavili páni. Drobná šľachta a meštianstvo boli vo vedení odboja druhoradí. Stavovský odboj sa od začiatku izoloval od ľudu. Spoliehal sa na pomoc protestantov zo zahraničia a na vlastné žoldnierske vojská.

Smrť cisára Mateja urýchlila politické vystúpenie českých stavov. Český stavovský snem v r.1619 zosadil Habsburgovcov z českého trónu a českú korunu vyhlásil za voliteľnú a moc panovníka obmedzil právami stavov. Za českého kráľa zvolil Fridricha Falckého. Na jeseň 1620 vtrhli habsburské vojská do Čiech. Rozhodujúca bitka sa odohrala 8.11.1620 na Bielej Hore pri Prahe. Cisárski žoldnieri porazili vojská českých stavov a obsadili Prahu. Následky stavovského odboja kruto postihli celý český národ. Po bielohorskej porážke väčšina odbojnej šľachty zložila cisárovi prísahu vernosti a prosila ho o milosť. Ale cisár hlavných účastníkov odboja uväznil a ich majetky zhabal. Poprava 27 vedúcich účastníkov 21.júna 1621 na Staromestskom námestí bola teroristickým aktom, kt. nemá obdobu v dejinách zápasov medzi panovníkom a šľachtou. Nasledovali konfiškácie majetkov, do Čiech sa vrátili jezuiti, jediné uznané náboženstvo bolo katolícke, nemčina bola postavená na úroveň češtiny. Zastúpenie na sneme dostal nový stav- prelátsky. V r.1628 bola vyhlásená nová ústava, obnovené zriadenie zemské, kt. uzákonila habsburský centralizmus a absolutizmus v českých krajinách.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Protihabsburské povstania 2.9873 3154 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.