referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Druhá svetová vojna
Dátum pridania: 16.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Solkes
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 861
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 11.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 18m 50s
Pomalé čítanie: 28m 15s
 
Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna – fenomén, ktorý zasiahol do životov miliónov ľudí a mnohých ovplyvňuje aj dnes. Vraždenie, strach, smrť, zlá hospodárska a sociálna situácia v krajinách po celom svete poznačila aj životy nás, ktorí sme hrôzy vojny nikdy neokúsili na vlastnej koži. Nespočetné množstvo ľudí prišlo o domovy, rodinu... Naša generácia si už toľko krutosti nedokáže predstaviť. Určite sa mnohí pýtajú: „Je možné, aby jeden človek spôsobil toľko krutosti a zasial v ľuďoch toľko nenávisti? Sú rozprávania našich starých mám o zverstvách fašistov páchaných nielen na Židoch v ukrutných podmienkach koncentračných táborov naozaj pravdivé? Hitler – človek, ktorého mnohí zatracujú, iní zasa obdivujú. Je vzor pre tých, ktorí sa snažia v živote dokázať, že vždy dosiahnu čo si zaumienia a nič ich v tom nezastaví. Zatracovaný tými, ktorí si jeho krutosť a nadriadenosť ešte pamätajú. Bola jeho politika správna? Priniesol do života nový pojem – fašizmus. Protilibertálne a protimarxistické hnutie, ktoré čerpalo z rôznych teórii a učení (rasizmus, nároky na cudzie územia atď). K jeho základným črtám patrí nacionalizmus, šovinizmus, antisemitizmus, antikomunizmus a politická demagógia, extrémne formy násilia. Fašistické hnutie v medzivojnovom období pôsobilo takmer vo všetkých európskych krajinách. To, čo sa stalo, my už síce zmeniť nemôžeme ale môžeme sa aspoň pokúsiť spraviť niečo preto, aby sa to nikdy viac neopakovalo. Aby sme my a ďalšie generácie nemuseli zažiť krutosť „vodcov“, bojujúcich za „nezmyselnosť“.

2. Rozpracovanie

2.1 Charakteristika 2. svetovej vojny
Druhú svetovú vojnu môžeme označiť za reprízu a odvetu za prvú svetovú vojnu. Štyri odlišné charakteristiky z nej však urobili kvalitatívne nový typ vojny:
1. Neobyčajne zložitý zmysel tejto vojny
Ku konfliktom medzi národmi pristupovalo aj ideologické stretnutie medzi diktatúrami a demokraciami.
2. Vojna nadobudla celosvetovú dimenziu
Táto skutočnosť má dve príčiny. Prvou boli jednotlivé akcie európskych bojujúcich strán, predovšetkým Nemecka, či už išlo o inváziu, alebo vojensko-politický nátlak. Týmto spôsobom sa im podarilo strhnúť do vojny takmer všetky európske štáty.
Druhou príčinou bolo Japonsko, ktoré bojovalo od roku 1937 proti Číne, ako spojenec ťažilo z oslabenia európskych koloniálnych mocností a zavlieklo vojnu do juhovýchodnej Ázie.

K týmto dvom procesom sa neskôr pripojila intervencia USA, a tak sa dve oddelené vojny prepojili do skutočného celoplanetárneho konfliktu: Afrika, Blízky východ, východná Ázia, Atlantický a Tichý oceán sa stali rovnako dôležitým javiskom vojenských operácii ako Európa.
3. Nová forma vojny
Táto bola spôsobená druhou priemyselnou revolúciou. Vyznačovala sa pokrokom účinnosti bombardérov a delostrelectva a na poslednú chvíľu rakiet V1 a V2 a atómovej bomby, ktoré od základov zmenili charakter vojny.
4. Táto vojna bola vojnou totálnou.
Mobilizácia ľudských síl bola omnoho rozsiahlejšia než v rokoch 1914 – 1918. Psychologická vojna používala dokonalejšie techniky: propagandu, dezinformácie, zastrašovacie bombardovanie. Postihovala rovnako vojakov aj civilistov. Dôsledky tejto vojny boli oveľa ťažšie než dôsledky 1. svetovej vojny.: 50 miliónov mŕtvych, predovšetkým v ZSSR, Poľsku, Juhoslávii, Nemecku, duševný otras miliónov Nemcov a Poliakov, trauma spôsobená rozsahom strát a uvedomením si hrôz, materiálne škody – celkové zruinovanie krajín vinou vojnového hospodárstva a drancovania okupovaných území, čo sa stalo zdrojom obrovskej inflácie a biedy.
2.1.1 1939 – Začiatok vojny

Keď 15. marca 1939 obsadilo Nemecko Čechy a Moravu a prijalo pod „ochranu“ Slovensko, mocnosti pochopili, že nie je možné veriť slovu predstaviteľa Nemeckého štátu (Hitlera). Pravé úmysly Nemecka boli zrejmé aj z jeho nového stanovisko k Poľsku, s ktorým Nemecko uzavrelo v roku 1934 zmluvu o neútočení.
5. januára 1939 predložil Hitler vtedajšiemu poľskému ministrovi zahraničných vecí Beckovi žiadosť, aby Poľsko pripustilo pričlenenie slobodného štátu Gdaňska do Ríše. Poľsko však na tento návrh nereagovalo.

21. marca 1939 sa obrátilo agresívne Nemecko na Poľsko znovu, tento raz už varovne, aby Poľsko prijalo ihneď jeho ponuku. Poľsko odpovedalo 26. marca zamietnutím. Dňa 31. marca prehlásil anglický ministerský predseda Chamberlain v dolnej snemovni, že ak bude ohrozená nezávislosť Poľska, pôjde Anglicko po jeho boku. Podobné vyhlásenie vydala anglická vláda 13. apríla 1939 aj Grécku, Rumunsku a 12. mája Turecku. Ríšska vláda odpovedala 28. apríla prehlásením, že považuje nemecko-poľskú dohodu z roku 1934 a nemecko-anglickú námornú dohodu z roku 1935 za zrušenú. Situácia sa už stala veľmi nebezpečnou a anglická vláda sa preto dohodla s francúzskou vládou a vyslali zástupcov do Moskvy, aby tam bola uzavretá dohoda o prípadnej obrane proti nemeckému útoku. 23. augusta 1939 prišiel do Moskvy ríšsky minister zahraničných vecí Ribbentrop, ktorý dohodol nemecko-ruský pakt o neútočení, doplnený neskôr obchodnou dohodou.
Dňa 1. septembra 1939 o 5.45 hod. ráno prekročila nemecká armáda poľské hranice a prenikla do vnútrozemia Poľska. Anglicko a Francúzsko vypovedali
3. septembra 1939 Nemecku vojnu a Anglicko menovalo Winstona Churchilla ministrom námorníctva a Anthonyho Edena ministrom domínií. Obaja stáli v popredí protinemeckej strany. Nemecká armáda v niekoľkých bitkách zdolala odpor Poľska a do 19. septembra obsadila západnú časť Poľska. 28. septembra obsadili Nemci po desaťdňovom bombardovaní Varšavu.

Po útoku Nemecka na Poľsko sa vytvorila légia Čechov a Slovákov v Poľsku a po jeho porážke prešli do Rumunska. Zatiaľ sa tvorila čs. armáda vo francúzsku.
2. októbra 1939 bola dojednaná dohoda o obnovení čs. armády. V Paríži sa ustanovil Národný výbor československý, ktorý organizoval túto akciu.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Druhá svetová vojna SOŠ 3.0109 314 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9597 6844 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9469 812 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9477 1499 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9251 808 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9319 3307 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9923 400 slov
Druhá svetová vojna GYM 2.9674 529 slov
Druhá svetová vojna 2.9565 1569 slov
Druhá Svetová Vojna SOŠ 2.9463 2371 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.