2.1.4 1942 – Vyvrcholenie nemeckého úspechu

1. januára 1942 sa zišli vo Washingtone zástupcovia 26 štátov (z nich 8 štátov zastupovali vlády v exile) a podpísali spoločné prehlásenie Spojených národov, nazvané Washingtonská deklarácia. V tom istom čase sa rozpútali tuhé boje vo východnej Ázii, kde sa Japonci zmocnili francúzskej Indočíny a odtiaľ viedli útok cez Thajsko, ktoré prinútili k vypovedaniu vojny Anglicku (25. januára 1942), na Malajský polostrov. Singapúr sa vzdal 15. februára 1942, Barma 9. marca 1942. Ale práve vtedy bola miera úspechov dovŕšená a začal istý pád. Leningrad a Stalingrad a uprostred nich Moskva vzdorovali náporu nepriateľov. Angličania zahájili úspech pri El-Alameine a tlačili Nemcov a Talianov späť k hraniciam Tripolisu. 8. novembra sa podarilo americko-anglickému vojsku obsadiť niekoľko námorných prístavov v Maroku a Alžírsku. 26. novembra dal Hitler rozkaz zmocniť sa francúzskeho loďstva, ale Francúzi sami potopili lode.
V Čechách bol na Heydricha spáchaný atentát. Po tom zahraničná čs. vláda docielila, že britská vláda ohlásila zrušenie Mníchovskej dohody, k čomu sa pripojil za Francúzsko i generál de Gaulle.

2.1.51943 - Nemecko na ústupe

Roosevelt a Churchill sa zišli v Casablance. Spojenci obsadili Tripolis.
2. februára 1943 dokončila Červená armáda oslobodenie Stalingradu a Nemci aj so spojencami boli vyhnaní. Na africkom kontinente tiež nastali dôležité zmeny. Spojenci sa zmocnili ostrova Pantellerie a 10. júla pristáli na Sicílii. Kráľ Viktor Emanuel III. dal Mussoliniho zatknúť a stanovil náčelníkom vlády maršala Badoglía. Hitler dal rozkaz na obsadenie Ríma a Nemci odzbrojovali Bagliovu armádu. Nariadil tiež oslobodenie Duceho, ktorý pomáhal pri organizácii nového „fašistického Talianska“ V auguste vstúpila do vojny Brazília a iné juhoamerické štáty. Rok 1943 bol dôležitý aj z hľadiska českej zahraničnej politiky, pretože od mája pôsobil prezident Beneš v USA a prispel tam k riešeniu spolupráce medzi USA a ZSSR. V decembri 1942 prišiel do Moskvy Beneš a uzavrel dohodu so ZSSR spojeneckou zmluvou. 29. novembra bola vytvorená dočasná juhoslovanská vláda, prehlasujúca Juhosláviu za federatívny štát.
2.1.61944 – Konečné obdobie vojny

Deň 6. júl 1944 sa zapísal do histórie, pretože v tento deň po obsadení Ríma bola zahájená invázia v Normandii. Nemcom bolo jasné, že ich koniec sa pomaly blíži. 20. júla bol spáchaný atentát na Hitlera, ktorému sa vyhol len náhodou. V Normandii sa dlho zápasilo o mesto Caen a o ovládnutie ústia Seiny, ale až po dvojmesačnom zápolení bol porazený front pri Avranches. Postupne sa spojenci dostali do Paríža. K úderu zo západu sa pridal aj úder z východu. Situácia pôsobila výrazne aj na medzinárodný barometer, Turecko prerušilo styky s Nemeckom. Dňa 6. augusta 1944 dospela fronta až k hraniciam Východného Pruska a k Varšave. Najväčší bojový nápor bol vedený na Rumunsko. Dňa 24. augusta 1944 vyzval národ k boju po boku Sovietov. Bola obsadená Bukurešť. Krátko predtým kapitulovalo Fínsko a prerušilo styky s Nemeckom a uzavrelo v Moskve mierovú dohodu. Sovietske vojsko preniklo až do Maďarska.
Pre históriu ČSR bolo najdôležitejšie v roku 1944 povstanie, ktoré vypuklo
29. augusta 1944 na Slovensku, keď Nemecko chcelo krajinu obsadiť, a jeho ohniskom bola Banská Bystrica. Povstanie bolo zdolané, ale dokázalo odbojného a hrdinského ducha Slovenska. Dňa 8. septembra dobyli Čechoslováci s Červenou armádou Dukliansky priesmyk. Na západe povstala 1. čs. tanková brigáda pred Dunkergue.
Do rozhodného boja vstúpil aj Balkán, kde v Grécku vypuklo povstanie proti Nemcom, ktorí ustupovali z krajiny a neskôr vyčistili Solún. Na spiatočnom pochode narážali Nemci na srbskú armádu maršala Tita, ktorý organizoval odpor na celom území bývalej Juhoslávie. 17. júna bola prehlásená republika na Islande.

2.1.71945 - Koniec vojny
Dňa 8. januára 1945 zahájili anglo-američania protiofenzívu v Ardenách. 17. januára dobyla Červená armáda Varšavu.
Od 4. do 11. februára sa konala v Jalte na Kryme (ZSSR) konferencia. Zúčastnili sa jej najvyšší predstavitelia troch hlavných mocností protihitlerovskej koalície, tzv. Veľkej trojky: za ZSSR J. V. Stalin, za USA F. D. Roosevelt, za Anglicko Churchill. Rokovali o zosúladení vojenských operácií v záverečnej fáze vojny, venovali sa otázkam povojnového usporiadania pomerov vo svete: rozdelili okupačné zóny v Nemecku, rozhodli o politickom usporiadaní v Európe po vojne, podľa ktorého sa napr. ČSR dostala pod sovietsky vplyv. Sovietsky zväz sa zaviazal, že po porážke Nemecka vypovie vojnu Japonsku. Dohodli sa na vytvorení rady ministrov zahraničných vecí a na založení Organizácie Spojených národov. 4. apríla 1945 Červená armáda oslobodila Bratislavu, 6. apríla Viedeň, 26. apríla Brno. 11. apríla zahájili bitku o Berlín. Nemecko bolo obsadené za necelé 4 mesiace. 1. mája bola ohlásená Hitlerova smrť. Dňa 5. mája došlo k povstaniu v Prahe, kde nemecká moc kapitulovala 8. mája. Boje nemeckých SS boli 9. mája zlikvidované sovietskou armádou maršala Koneva. Toho istého dňa bola podpísaná kapitulácia Nemecka. Československo bolo opäť slobodné.
Zostávalo ešte dokončiť vojnu s Japonskom. Pretiahla sa do augusta 1945, kedy o jej skončení rozhodol účinok atómových bômb a sústredený útok spojencov, ku ktorým na východe pribudol Sovietsky zväz, ktorý vyhlásil Japonsku vojnu 9. augusta. Japonsko prejavilo ochotu ku kapitulácii ihneď nasledujúci deň a podpísalo kapituláciu 15. augusta 1945. Tento a nasledujúci deň bol vo svete prehlásený za sviatok Mieru, ktorý bol dosiahnutý po 6 rokoch vojny.

Stručné zhrnutie

Prvého septembra 1939 vtrhli nemecké vojská do Poľska. 3. septembra 1939 Anglicko a Francúzsko vypovedali vojnu Nemecku. Napriek statočnému odporu poľská armáda rýchlo podľahla presile. 29. septembra 1939 kapitulovali obrancovia Varšavy. V apríli 1940 Nemecko napadlo Dánsko a Nórsko, v máji Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Nemecký útok proti Francúzsku sa začal 10. mája 1940. 22. júna 1940 francúzska vláda kapitulovala. Na čelo francúzskeho odboja sa postavil generál Charles de Gaulle. Hitler začal leteckú vojnu o Anglicko. Koncom septembra 1940 podpísali Nemecko, Taliansko a Japonsko v Berlíne Pakt troch veľmocí. 22. júna 1941 Nemecko porušilo pakt o neútočení a prepadlo Sovietsky zväz. 14. augusta 1941 uzavreli USA spojenectvo s Veľkou Britániou – ATLANTICKÚ CHARTU. 24. septembra pristúpil k charte ZSSR. Hitler nariadil útok na Moskvu.

7. decembra podniklo Japonsko letecký útok na Pearl Harbor. USA vstúpili do vojny proti Japonsku. Víťazstvo pri Stalingrade vo februári 1943 znamenalo rozhodujúci prelom v 2. svetovej vojne. Po porážke pri Stalingrade vyhlásil Hitler totálnu vojnu. 6. júna 1944 sa spojenci vylodili v Normandii. 2. mája 1945 bol zlomený odpor fašistických jednotiek v Berlíne. V noci z 8. na 9. mája 1945 bola v Berlíne podpísaná bezpodmienečná kapitulácia Nemecka. 6. a 9. augusta 1945 americké lietadlá zhodili na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki atómové bomby.
2. septembra 1945 Japonsko podpísalo kapituláciu. 2. svetová vojna sa definitívne skončila.

Druhá svetová vojna bola najväčší konflikt v dejinách ľudstva. Vo vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí. Materiálne škody boli nevyčísliteľné.
Problém povojnových hraníc v Európe bol počas celého obdobia druhej svetovej vojny predmetom záujmu všetkých štátov protihitlerovskej koalície. Išlo nielen o návrat k stavu pred začatím anexií cudzích území fašistickými štátmi, ale aj o také zmeny hraníc nemeckého štátu, ktoré by znemožnili vzkriesenie militaristických síl v budúcnosti. Okrem toho sa do popredia dostali niektoré národnostné problémy, ktoré sa nedoriešili pred rokom 1939.
O otázke hraníc sa rokovalo na konferenciách šéfov 3 veľkých veľmocí – ZSSR, USA a Veľká Británia, na jeseň 1943 v Teheráne a vo februári na Jalte. Po skončení vojny a podpísaní bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka sa pristúpilo k realizácii prijatých uznesení.
V dňoch 17. júla až 2. augusta 1945 v Postupime pri Berlíne sa dohodli na rozdelení Nemecka na 4 okupačné zóny: americké, britské, francúzske a sovietske. Aj Berlín bol rozdelení na 4 zóny. Určili tiež nové hranice Poľska. Utvorili Radu ministrov zahraničných vecí. V novembri 1946 prijala Rada posledné texty mierových zmlúv. Podpísali sa 10. februára 1947 v Paríži.