Vyvrcholenie sporov medzi európskymi veľmocami, združenými od prelomu 19. a 20. storočia do dvoch obranných blokov: TROJSPOLKU (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko 1879-1882) a TROJDOHODY (Veľká Británia, Francúzsko a Rusko 1894-1907).
Príčiny vojny: snaha niektorých štátov o rozpínavosť a zisk koloniálneho územia (napr. Nemecko a Taliansko), nevyriešené problémy na Balkáne (napäté vzťahy Ruska a R.-U. s národmi pod tureckou nadvládou), na konci 19. storočia zvýšené národné a nacionálne napätie, spojené hospodárskym boomom európskych štátov, hlavne Nemecka (zbrojenie...)
Zámienkou rozpútania konfliktov bol atentát na R.-U. následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve 28.6.1914, spáchaného srbskou organizáciou Čierna ruka.

I. Vstup do vojny a vojnové udalosti koncom r. 1914
R.-U. požadovalo vyšetrenie okolnosti atentátu do jedného mesiaca. Keď tento termín vypršal, vyhlásilo R.-U. Srbsku 28.7. vojnu. Srbsko bolo podporené jeho spojencom Ruskom, potom sa do vojny zapojili ostatné štáty: Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku a Francúzsku, Veľkej Británii. Francúzsko a Rusko vypovedali vojnu Nemecku a R.-U. Bokom zostalo iba Taliansko. V auguste vstúpilo do vojny s Nemeckom aj Japonsko, na jaseň Rusko vyhlásilo vojnu Turecku.
V auguste 1914 prebehla vo všetkých štátoch mobilizácia armád. Na konci augusta spustili Nemci tzv. Schlieffenov plán , postavený na bleskovom porazení Francúzska a nasledujúcej vojny s Ruskom, o ktorom sa predpokladalo, že nebude schopné sa rýchlo zmobilizovať. Rusko ale vyrazilo do boja ešte pred zmobilizovaním a tak boli v lete 1914 otvorené naraz tri európske fronty¬¬¬: západná, východná a južná (tzv. Balkánska)

Západný front: V septembri sú Nemci zastavení v tzv. 1. bitke na rieke Marne (asi 100 km od Paríža) – nasleduje voľný prechod k tzv. zákopovej vojne, v októbri sa nepodaril nemecký pokus o prelom v bitke pri Ypres (vo Flandroch v Belgicku).

Východný front: Rusi sa pri postupe na západ zastavujú pri pevnosti Tannenberg, v novembri 1914 R.-U. a Nemecko odrážajú ruskú ofenzívu v Haliči (juhovýchodné Poľsko a západ Ukrajiny).

Južný front: November - december 1914 – R.-U. stroskotalo v snahe o dobytie srbského Belehradu (začiatok zákopovej vojny).

Ostatné bojisko: Od začiatku vojny sa bojovalo na mori – na Severnom mori pri ostrove Helgoland (SZ Nemecka) a na Stredozemnom mori súbojom britských a nemeckých lodí, ktoré našli útočište v tureckých vodách, čo priviedlo Turecko do vojny s Trojdohodou na strane Centrálnych mocností. Vstupom Turecka do vojny boli otvorené ďalšie fronty sinajský (Tur. a VB) a kaukazský (Tur. a Rus).V ponorkovej vojne prebiehajúcej medzi VB a Nemeckom v Atlantiku potopili nemecké ponorky tri britské krížniky, následne začala námorná blokáda nemeckých prístavov britskými plavidlami.
Pri bojoch v Tichomorí boli britskými a austrálskymi vojskami obsadené nemecké kolónie.

II. Vojnové udalosti 1915-1916
Na všetkých bojiskách prebiehala zákopová vojna so striedavými úspechmi obidvoch strán. Do vojny vstupuje v apríli 1915 Taliansko na strane Trojdohody.

Západný front: V r. 1915 preberá aktivitu Trojdohoda (bitka na rieke Somme v júli 1915). Nemci predtým prvýkrát použili bojové chemické plyny – apríl 1915 v druhej bitke pri Ypres. Ale obojstranné neúspechy priviedli bojujúce strany na začiatku r. 1916 do bitky o pevnosť Verdun, ktorá trvala od februára do decembra 1916. Táto bitka bola súbojom „cti“, v snahe dohnať protivníka k nasadeniu všetkých vojakov a bojových prostriedkov a priviesť ho k totálnemu vykrvácaniu, aby pristúpil na rokovanie o prímerí, alebo aby priamo kapituloval.

Východný front: Tu zaznamenávajú Nemci prvé úspechy a podarí sa im prelomiť vojsko (bitka pri Gorlice v máji 1915). Rusko odpovedalo až nasledujúci rok tzv. Brusilovou ofenzívou v lete 1916, ktorá vrátila nemeckej a r.-u. armáde o cca 150 km na západ a priniesla tiež isté uľahčenie západnému vojsku. Tým sa však definitívne Rusi vyčerpali a boli donútení uvažovať o prímerí.

Južný front: Trojdohoda podrobila boje vylodením na Gallipoli (SZ pobrežie polostrova Malá Ázia) v apríli 1915, ale bez väčšieho úspechu. R. 1916 vstupuje do vojny Rumunsko na strane Trojdohody, ale ich vojnové akcie načisto stroskotávajú.

Ostatné bojisko: V rámci tzv. neobmedzenej ponorkovej vojny Nemci potopili 12. mája 1915 civilný americký parník Lusitania (1200 obetí) – USA, ktoré stáli do tohto času stranou vojnového diania, začali finančne a materiálne (zbrane, strelivo, proviant) podporovať štáty Trojdohody. V lete 1916 potvrdila VB svoju námornú prevahu porážkou nem. lodí pri pobreží Dánska (tzv. bitka pri Skagerraku).