Ostatné bojisko:

Na južnom bojisku a na bojiskách blízkeho východu prešla Trojdohoda po vstupe USA do ofenzívy, ale boje trvali väčšinou až do jesene 1918.


IV. Záver vojny a jej bilancie

Nepriaznivá situácia na bojiskách spolu s rútiacim sa hospodárstvom, priviedli Nemecko a R.-U. k rokovaniam o prímerí v októbri 1918. R.-U. pritom využilo ponuku amerického prezidenta Wilsona, ktoré učinil už v januári 1918 predložením tzv. 14 bodového programu povojnového usporiadania svetových pomerov. Na nemeckej strane doporučili cisárovi Vilémovi II. rokovanie o mieri jeho generálovi Ludendorffovi von Hindenburg. Cisár váhal až do okamihu vypuknutia revolúcie v Nemecku, ktorá zmietla cisárstvo. Nemecká generalita podpísala mier 11. novembra 1918 v štábnom vagóne vrchného veliteľa dohodových vojsk francúzskeho maršala Foche v Compiégne.

Bilancia: 10 miliónov mŕtvych v boji. 7 miliónov zomrelo na následky vojnových útrap (hlad, choroby). Dodnes presne nevyčíslené materiálne škody. Zničená zem (oblasť severného Francúzska, Beneluxu, Nemecka, Talianska, Balkánu, Poľska). Morálny a humanitárny šok, vojna je chápaná ako koniec tzv. belle epoque (t. j. „krásnych časov“ 19. storočia), v literatúre sa objavuje tzv. skrátená generácia, t. j. ľudí, ktorí prešli 1. sv. vojnou a mali problémy s návratom do normálneho života (boli dokonca ostatnou spoločnosťou odmietaní).

Povojnovým usporiadaním pomerov v Európe a vo svete sa zaoberala Parížska mierová konferencia, ktorá prebiehala na niekoľkých miestach vo Francúzsku v rokoch 1919-1920. V jej priebehu boli podpísané mierové zmluvy medzi tzv. spojencami (štáty Trojdohody + ďalší) a všetkými porazenými štátmi (Nem., Rakúskom, Maďarskom a Tureckom). Výsledkom stretnutia bol tzv. Versailleský mierový systém – v tejto podobe zostala Európa až do polovice 30.-tych rokov.