referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Félix
Streda, 20. novembra 2019
Druhá svetová vojna
Dátum pridania: 15.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Wonso
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 569
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
Druhá svetová vojna bola spočiatku agresiou totalitných štátov proti slabším a väčšinou menším štátom. Do polovice roku 1941 si agresori rozdelili takmer celú kontinentálnu Európu. Poľsko bolo prvou krajinou, ktorá sa postavila na ozbrojený odpor voči nemeckej agresii. Nemci však boli v početnej i technickej prevahe a ani statočnosť a obetavosť poľskej armády ich nedokázala zastaviť. Veľká Británia a Francúzsko síce 3. septembra 1939 vyhlásili Nemecku vojnu, ale neposkytli Poľsku ozbrojenú pomoc a namiesto ofenzívy vyhlásili blokádu Nemecka. Historici nazývajú túto vojnu „čudná“.

Nemecká armáda odpovedala na blokádu ponorkovou vojnou namierenou nielen voči vojenským, ale aj obchodným plavidlám. Počas nemeckej ofenzívy v Poľsku obsadila po 17. septembri 1939 Červená armáda, podľa nemecko – sovietskeho paktu, východnú časť Poľska. Do sovietskeho zajatia padlo množstvo poľských vojakov a dôstojníkov, z ktorých takmer 22 tisíc do tyla tajne postrieľali. Najviac ich zahynulo v Katynskom lese. Cieľom týchto brutálnych opatrení bolo odstrániť poľských vodcov, aby sa územie ľahšie ovládalo. Na základe vnútených zmlúv boli sovietske posádky umiestnené aj v pobaltských republikách – v Litve, Lotyšsku, Estónsku. Koncom septembra 1939 Poľsko kapitulovalo a jeho územie bolo rozdelené na tri časti: severozápad bol pripojený k Nemecku, východ k ZSSR a v južnej časti Nemci vytvorili Generálny gouvernement so sídlom v Krakove. Poliaci stratili prístup k vyššiemu vzdelaniu, nesmeli používať telefón ani rádio, venovať sa kultúre ani športu. Poľskí židia boli vylúčení z občianskeho života a prinútení sústrediť sa do get, kde umierali od hladu. Najväčšie bolo varšavské geto. Neskôr nacisti na poľskom území vybudovali najstrašnejšie koncentračné a likvidačné tábory, kde našlo smrť niekoľko miliónov ľudí z celej Európy. Čierny dym nad tábormi sa stal jedným zo symbolov druhej svetovej vojny. Medzi civilmi zahynul každý piaty Poliak.


Veľká Británia a Francúzsko vzápätí rozpútali otvorenú protisovietsku kampaň, ktorá kulminovala počas „zimnej vojny“ medzi Fínskom a ZSSR. Fínsko, podporované Veľkou Britániou a Francúzskom, odmietlo požiadavky ZSSR upraviť hranice v oblasti Karelskej šije nad Leningradom. Vojna sa skončila podpísaním mieru v marci 1940. Za agresiu bol ZSSR vylúčený zo Spoločnosti národov. Fínsko uhájilo svoju nezávislosť, ale ZSSR posunul svoju hranicu o 150 km na sever. Aj Rumunsko muselo odstúpiť Sovietskemu zväzu Besarábiu a severnú Bukovinu. Na obsadených územiach v Pobaltí i v Rumunsku vytvoril Sovietsky zväz nové „socialistické“ republiky.


Na jar 1940 sa nacistické Nemecko pripravovalo na ďalšie vojenské operácie na Západe. Ich cieľom bolo ovládnuť čo najväčšie územie od Škandinávie po Francúzsko s jeho surovinovými a hospodárskymi zdrojmi. Takto posilnený chcel Hitler napadnúť Veľkú Britániu. 9. apríla 1940 nemecké vojská uskutočnili mohutný námorný a letecký výsadok v Dánsku a ešte v ten istý deň ho obsadili. V rovnakom čase sa začala aj invázia do Nórska. Tu však narazili na húževnatý odpor podporovaný aj britskými aj francúzskymi vojakmi. Nórsko kapitulovalo až 10. júna 1940. Začiatkom mája 1940 nemecké vojská zaútočili na Holandsko, Belgicko a Luxembursko.

Blesková vojna (blitzkrieg) bola založená na rýchlom a mohutnom útoku dobre vycvičenej armády, ktorú podporovali silné tankové a motorizované jednotky a výsadkové oddiely. Vojenské akcie podporovalo aj letectvo útočiace aj na civilné obyvateľstvo najmä vo veľkých mestách. Zvyšovali psychologický účinok strachu a beznádeje. Hoci Belgicku prišla na pomoc francúzska armáda a britský expedičný zbor, nemeckým vojskám sa podarilo obísť opevnenú Maginotovu líniu, na ktorú sa Francúzi pri obrane najviac spoliehali, a zo severu cez Ardény napadnúť aj Francúzsko. Nemci rýchlo postupovali. Časť britských vojsk sa cez kanál La Manche chaoticky stiahla do Veľkej Británie. Pri Dunkerque stratili Briti takmer 70 tisíc vojakov a celá výzbroj ostala na francúzskom pobreží ako korisť hitlerovcov. Veľké straty malo aj britské loďstvo. Zo 693 lodí, ktoré sa zúčastnili na záchrane obkľúčených vojsk, bolo 224 potopených a rovnaké množstvo poškodených. 14. júna 1940 Nemci bez boja obsadili Paríž a 22. júna 1940 Francúzsko kapitulovalo. Kapitulačný akt podpísali Francúzi v lese pri Compiegne presne v tom istom železničnom vagóne ako roku 1918 Nemci. Severnú časť vrátane Paríža Nemecko okupovalo a južná časť ostala v správe protinacistickej vlády vo Vichy na čele s maršalom Pétainom. Časť francúzskych vojsk, ktorej sa spolu s anglickým expedičným zborom podarilo stiahnuť z Francúzska, pokračovala v boji proti Nemecku pod velením generála Charlesa de Gaulla.


V lete 1940 Nemci zaútočili na Veľkú Britániu. Na jej území sa uchýlili exilové vlády viacerých okupovaných európskych štátov. Plánovanému vylodeniu sa nemeckej armády predchádzali mohutné letecké nálety na najväčšie anglické mestá. V leteckej vojne o Anglicko sa však odpor Britov nepodarilo zlomiť nielen zásluhou vynálezu radaru, ale aj zásluhou politiky nového predsedu vlády Winstona Churchilla.


Po neúspechu v bitke o Anglicko na jeseň 1940 vytvorilo Nemecko, Taliansko a Japonsko Pakt troch veľmocí, ku ktorému sa pridalo aj Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Juhoslávia a Slovensko. Taliani obsadili Albánsko a vtrhli do Grécka. Vzápätí preniesli svoje aktivity do Afriky. Na jar 1941 sa do bojov na Balkáne zapojilo Nemecko a obsadilo Juhosláviu (kde vznikol satelitný štát Chorvátsko) a Grécko. Súčasne do Líbye presunuli tankový zbor maršála Erwina Rommela. Britské vojská zostali obkľúčené v Tobruku. Napriek dlhým bojom sa však Nemcom nepodarilo vytlačiť Angličanov z Egypta a zmocniť sa Suezského prieplavu.


22. júna 1941 porušilo Nemecko pakt o neútočení a s vojenskou pomocou svojich satelitných spojencov bez vypovedania vojny zaútočilo na Sovietsky zväz. Nemecké vojská využili moment prekvapenia. Bleskovými útokmi na fronte dlhom od Baltského po Čierne more rýchlo postupovali tromi hlavnými smermi – na Moskvu, Leningrad a Kyjev. Do nemeckého zajatia padli tisíce sovietskych vojakov. Leningrad (Sankt Peterburg) sa koncom septembra 1941 dostal do obkľúčenia. Počas nasledujúcich 900 dní blokády zomrelo na následky hladu, zimy a bombardovania 800 000 Leningradčanov, ale mesto sa nevzdalo. Sovietskym orgánom sa taktiež podarilo evakuovať strategicky významné priemyselné závody za Ural. Nemecký útok na hlavné mesto Moskvu sa za cenu veľkých obetí podarilo zastaviť až v decembri 1941. Taktika „bleskovej vojny“ a s ňou aj mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády stroskotali. Prepadnutie Sovietskeho zväzu sa stalo prelomovou udalosťou druhej svetovej vojny. Pripojením sa ZSSR k Atlantickej charte v septembri 1941 vznikla koaličná Veľká trojka (Veľká Británia, USA, ZSSR) bojujúca proti štátom „Osi“ (Nemecko, Taliansko, Japonsko). Rozloženie protivníkov vo vojne sa stalo prehľadnejšie.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Článok
Galéria k článku [5]
Podobné referáty
Druhá svetová vojna SOŠ 3.0109 314 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9597 6844 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9469 812 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9477 1499 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9251 808 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9319 3307 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9923 400 slov
Druhá svetová vojna GYM 2.9496 3774 slov
Druhá svetová vojna GYM 2.9674 529 slov
Druhá Svetová Vojna SOŠ 2.9463 2371 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.