referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Druhá Svetová Vojna
Dátum pridania: 14.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: GhostaK
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 371
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 12m 0s
Pomalé čítanie: 18m 0s
 

2.svetova vojna

Roky 1939 – 1945 sú jednou z najtragickejších kapitol novodobých dejín.

Počas vojnových udalostí prežívali mnohé národy najtragickejšie okamihy svojich dejín a rozhodovalo sa o ich budúcnosti na dlhé desaťročia. Prvý raz v histórii sa jedna časť civilizovaného obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiť niektoré národy a etniká.

Korene tohto vojenského konfliktu možno nájsť v nespravodlivom miery s Versailles po 1. sv. vojne. Najmä Nemecko a Taliansko žiadali zmenu versaillského systému. Politické rozpory sa napokon vyostrili počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929 – 1933. Nastal prudký pokles hospodárskeho rastu, rozvrat svetového obchodu a finančnej spolupráce, prudký nárast nezamestnanosti a sním spojený pokles životnej úrovne takmer všetkých vrstiev obyvateľstva. V spoločnosti víťazili radikálne politické hnutia, ktoré sľubovali východisko z krízy. Strach pred revolúciou boľševického typu prinútil vládnuce kruhy v mnohých štátoch prikloniť sa k autoritatívnym režimom. Najmä v Nemecku umožnila kríza nástup moci nacistov. Rozpory medzi Francúzskom, VB, a USA na jednej a Nemeckom, Talianskom a Japonskom na druhej strane sa prehlbovali. Spoločnosť národov sa pri úsilí zachovať mier vo svete ukázala ako slabá a neúčinná organizácia. Keď z nej v r. 1933 vystúpilo Nemecko, nemala žiadne možnosti, ako mu zabrániť znovu zbrojiť a militarizovať celú krajinu.

Úsilie ADOLFA HITLERA zmeniť výsledky versaillského mieru a vytvoriť z Nemecka silnú “Veľkonemeckú“ ríšu nadchlo veľkú časť nemeckého národa a priemyseľníkov. Roku 1931 napadlo Japonsko Čínu s cieľom získať priemyselné Mandžusko. Fašistické Taliansko sa zasa usilovalo ovládnuť jednu z posledných neobsadených afrických krajín Etiópiu. Mussoliniho beztrestnosť povzbudila aj Hitlera. Začiatkom marca 1936, Nemecko jednostranne zrušilo a bez jedinného výstrelu vojensky obsadilo demilitarizované pásmo v Porýní. VB začala v tomto období presadzovať APPEASEMENT, politiku ustupovania a uzmierovania agresora. Cieľom tejto politiky bolo “zachrániť mier“ za každú cenu, čiže aj za cenu ústupkov a na úkor záujmov i území štátov strednej a východnej Európy. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitlo najmä Rakúsko, Československo a Poľsko. Hlavným realizátorom politiky appeasementu bol britský ministerský predseda NEVILLE CHAMBERLAIN. Dohody s Hitlerom chápal ako východisko pred komunisticko-boľševickou hrozbou.

Proti vláde i ľavicovému teroru ľudového frontu v Španielsku, ktorý zvíťazil v parlamentných voľbách, vypuklo v lete 1936 povstanie prívržencov generála FRANCA. Povstanie prerástlo do občianskej vojny. Najmä pre Nemecko bola španielska občianska vojna skúškou sily nemeckých zbraní a reakcie svetovej verejnosti na agresiu. Na pomoc silám ľudového frontu preto začali vznikať medzinárodné dobrovoľnícke jednotky Interbrigády. Napriek ich pomoci sa však roku 1939 skončila občianska vojna víťazstvom Francových vojsk, ktoré nastolili vojenskú diktatúru. Keď sa nepodarilo uzavrieť trojstrannú zmluvu o vzájomnej pomoci medzi ZSSR, VB a Francúzskom, uzavreli v Moskve 23. augusta 1939 sovietsko-nemecký pakt o neútočení tzv. “PAKT RIBBENTROP-MOLOTOV“. Pakt Nemecku zaručil neutralitu ZSSR v prípade konfliktu so západom a ZSSR sa dočasne vyhol boju na dvoch frontoch proti Nemecku a Japonsku. Súčasne si obidva štáty rozdelili sféry vplyvu v Európe. V záujme vytvorenia jednotnej veľkonemeckej ríše, žiadalo Nemecko od Poľska prístav GDANSK.

Zámienkou na rozpútanie vojny proti Poľsku sa stala provokácia v nemeckej rozhlasovej stanici v Gliwiciach, na ktorú zaútočil oddiel nacistickej bezpečnostnej služby preoblečený do poľských uniforiem. V piatok 1. septembra 1939 o 4:45 bez vypovedania vojny zaútočilo Nemecko na Poľsko. Hitler bol presvedčený, že západ nebude opäť reagovať. Ale VB a Francúzsko v súlade so zmluvnými záväzkami voči Poľsku 3. septembra vyhlásili Nemecku vojnu. Začala sa druhá svetová vojna. Politiku appeasementu chápal Hitler ako prejav slabosti VB a Francúzska. V duchu svojich plánov vytvoriť veľkonemeckú ríšu a rozšíriť ju smerom na východ. V marci 1938 obsadil a bez boja pripojil k Nemecku Rakúsko, tzv. ANŠLUS. V zápätí vystúpil ako ochranca menšín a sústredil svoju agresívnu politiku na Československo, ktoré sa mu podarilo bez odporu oklieštiť o pohraničné územia a v marci 1939 úplne rozbiť. V tom istom mesiaci Nemecko donútilo Litvu, aby mu odstúpila prístav MEMEL.

Druhá sv. v. bola spočiatku agresiou totalitných štátov proti slabším a väčšinou menším štátom. Do polovice r. 1941 si agresori rozdelili takmer celú kontinentálnu Európu. Poľsko bolo krajinou, ktorá sa postavila na ozbrojený odpor voči nemeckej agresii. Nemci však boli v početnej i technickej prevahe. VB a Francúzsko síce 3. septembra 1939 vyhlásili Nemecku vojnu, ale neposkytli Poľsku ozbrojenú pomoc a namiesto ofenzívy vyhlásili blokádu Nemecka. Nemecká armáda odpovedala na blokádu ponorkovou vojnou.

Počas nemeckej ofenzívy v Poľsku, obsadila Červená ???. Do sovietskeho zajatia padlo množstvo poľských vojakov a dôstojníkov, z ktorých takmer 22 tisíc ranou do tyla tajne postrieľali. Najviac ich zahynulo v Katynskom lese. Koncom septembra 1939 Poľsko kapitulovalo a jeho územie bolo rozdelené na 3. časti: severozápad bol pripojený k Nemecku, východ k ZSSR a v južnej časti Nemci vytvorili Generálny gouvernemet so sídlom v Krakove. Poliaci stratili prístup k vyššiemu vzdelaniu, nesmeli používať telefón ani rádio, venovať sa kultúre ani športu. Poľskí židia boli prinútení sústrediť sa do get, kde umierali od hladu. Najväčšie bolo varšavské geto. Neskôr nacisti na poľskom území vybudovali najstrašnejšie koncentračné tábory.

VB a Francúzsko v zápätí rozpútali otvorenú protisovietsku kampaň, ktorá kulminovala počas “zimnej vojny“ medzi Fínskom a ZSSR. Fínsko podporované VB a Francúzskom, odmietlo požiadavky ZSSR upraviť hranice v oblasti Karelskej šije nad Leningradom. Vojna sa skončila podpísaním mieru v marci 1940. Za agresiu bol ZSSR vylúčený zo spoločnosti národov.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Druhá svetová vojna SOŠ 3.0109 314 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9597 6844 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9469 812 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9477 1499 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9251 808 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9319 3307 slov
Druhá svetová vojna SOŠ 2.9923 400 slov
Druhá svetová vojna GYM 2.9496 3774 slov
Druhá svetová vojna GYM 2.9674 529 slov
Druhá svetová vojna 2.9565 1569 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.