referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Norbert
Sobota, 6. júna 2020
Franská ríša
Dátum pridania: 10.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: D_O_N_N_A
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 924
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
→ vyrástla z malého územia na severe Gálie. Frankovia sa delili na Ripuarov ( horných Frankov ) a Saliov ( dolných Frankov ) . V pol. 5. st. vznilko na území dnešného Belgicka kráľovstvo sálskych Frankov. Ripuárski Frankovia sa usadili na strednom toku Rýna.

→ Chlodovik I. ( 481 – 511 ) z rodu Merovejcov zjednotil sálskych a ripuárskych Frankov. Oženil sa s burgundskou katlolíckou princeznou Klatildou a začal panovať ako 15 – roč. V remešskej katedrále prijal rímske kresťanstvo ( 496 ). Prvé roky vlády venoval výbojom. Ovládol takmer celé Francúzsko a časť Nemecka, uviedol v platnosť Burgundsko, v bojoch s vizigótmi získal južnú Gáliu ( 500 – 507 ). Po jeho smrti bola ríša rozdelená medzi jeho štyroch synov, ktorí získali ešte územia v strednom Nemecku – až k Sasom a tiež i Bavorsko, celé sev. predhoria Álp a sev. Durínsko. Za jeho vlády a vlády jeho synov vzniki grófstva na čele s barónmi a kniežatstvá na čele s vojvodmi, ktorí mali väčšiu voľnosť. Aristokracia sa delila na vojenskú – obrnení jazdci a rytieri, na pravom brehu Rýna – a provinčnú – romanizovala sa , bola hlavne v bývalej rímskej Galii. Službou bolo možné získať pozemky, ktoré neskôr prechádzali do dedičného držania, tzv. léno – feudum.Tento vzťah dostal označenie feudalizmus.Držba pôdy bola podmienená vernosťou držiteľa, vazala voči vlastníkovi pôdy, panovníkovi.Súčasne bola viazaná na rôzne služby a povinnosti. Tiež slobodní roľníci sa museli zúčastňovať výbojných vojen, počas ktorých ich majetky pustli.Preto sa dávali do ochrany mocných feudálova a stávali sa tak poddanými, nevoľníkmi.Feudáli svojvoľne zaberali opustenú pôdu po mŕtvych vojakoch.

→ najmladší Chlodovíkov syn – Chlotachar I ( 558 – 561 ). Po jeho smrti bola ríša rozdelená medzi troch synov na západnú Austrasiu, stredné Burgundsko a východnú Neustriu.

→ Chlotachar II. ( 613 – 628 ) – vnuk Chlotachara I. , znovuzjednotil ríšu, ale jedota bola ohrozená majordómami , najvyššími dvorskými úradníkmi, správcami palácov, vyberačmi daní a veliteľmi vojska. R. 622 ustanovil za kráľa v Austrasii syna Dagoberta.

→ Dagobert ( 629 – 639 ) ovladol celú ríšu.R. 631 je porazený od Sama u Vogatisburgu v severozápadných Čechách.Za jeho nástupcov opäť sa zosilnila moc majordómov.

→ Pipin II. Heristalský ( 687 – 714 ), pôvodne len majordóm Austrazie zvíťazil nad majordómon Neustrie, stal sa majordómom celej ríše a ovládol mu, mal moc aj nad samotným kráľom.Dobyl územie bývalého Ravenského exarchátu, kt. patril Byzancii.

→ Karol Martell ( kladivo, 714 – 741 ), Pipinov syn, levoboček, jeho nástupca. R.732 zvíťazil u Poitiers nad Arabmi, ktorí prenikli až k Loire, opäť ich poráža u Narbonnu a vytláča až za Pyreneje, vznik salského zákonníka, ktorý má základy v rímskom práve.

→ Pipin III. Mladší, Krátky ( 751 – 768 ) , Martellov syn, so súhlasom pápeža Štefana II. , ktorému pomohol v boji proti Longobardom a daroval mu tiež územie okolo Ríma, ktoré sa stalo neskôr základom cirkevného štátu, zavrel kráľa Childericha III. do kláštora ( Zachariáš ) a sám sa stal kráľom s pápežským pomazaním – nová dynastia Karolovcov - ,,Je dobré, ak kraľujú králi, bez kráľovskej moci, alebo má byť kráľom ten, kto má skutočnú moc.“

→ Karol A Karolman – Pipinovi synovia si rodelili ríšu, Karolman r.771 zomrel.

→ Karol Veľký (771 – 814 ) za jeho vlády má ríša svoj najväčší územný rozsah. R. 774 porazil longobardského kráľa Dezidera, ktorý sa ujal Karolmanových synov, zosadil ho a zavrel do kláštora.Získal severnú a strednú Itáli i ochrannú moc nad pápežom, sám sa stáva okrem franského kráľa tiež longobardským kráľom. R. 778 – 806 bojoval s Arabmi ( v Roncesvallskom priesmyku padol hrdina Roland ) a založil za Pyrenejmi Španielske krajište..R.783 porazil po 11 – ročných bojoch Vidukinda, vodcu Sasov a premiestnil mnoho saských rodín do franskej ríše.R.788 porazil bavorského vojvodu Thassila II. a podriadil si Bavorov a tiež nimi ovládané Slovany korutanské. R.789 sa mu poddali i dalmatští a panonští Chorvati. R.791 – 799 viedol vojnu s Avarmi a zpustošil ich zem – rozvrátenie Avarského kaganátu, reforma správy – marky – vojensko – správne jednotky – markgróf, písomný styk a písomná evidencia, „karolínska renesancia“ – podporoval zakladanie škôl a kláštorov, nové písmo – karolínska miniskula, triedne rozdelenie. R.800 korunovaný v Ríme pápežom Levom III. za cisára rímskeho. R. 806 prinútil Čechy k zaplateniu 500 hrivien striebra a 120 volov. Tiež si podrobil polabských Srbov a Bodrcov. R. 808 – 810 bojoval s Dánmi a ustanovil hranivu ríše. R. 811 Nikeforos, byzantský cisár, uznal Karolovu cisársku hodnosť.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Franská ríša SOŠ 2.9165 1988 slov
Franská ríša SOŠ 2.9213 2351 slov
Franská ríša SOŠ 2.9512 1988 slov
Franská ríša 2.9402 1988 slov
Franská ríša GYM 2.9481 2125 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.