referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Boris
Pondelok, 14. októbra 2019
Staroveký Rím
Dátum pridania: 24.05.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rixil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 358
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
LEGENDA O ZALOŽENÍ RÍMA: Rimania boli presvedčení o svojom trójskom pôvode. Roku 1184 p. n. l. víťazní Gréci podpálili Tróju. „Pobožnému Aeneovi“ (synovi Anchisa a bohyne Venuši) sa podarilo ujsť. Zachránil tak život nielen sebe, ale aj svojmu synovi, otcovi a ochrannému božstvu mesta. Po dlhom putovaní Stredozemím sa usadil v Itálii, v kraji Latium, na území budúceho Ríma. Za manželku si vzal dcéru tunajšieho kráľa. Jeho syn založil na úpätí Albianskej hory mesto Albu. Počas troch storočí mestu vládlo 12 kráľov. Posledného z nich vyhnal jeho brat a jeho dcéru poslal k vestálkam (kňažné zaviazané k panenstvu), aby znemožnil pokračovanie legitímneho rodu panovníkov. Osud však chcel založiť veľké mesto a vládu panovníkov, ktorí sa svojou veľkosťou budú podobať bohom. Mars, boh vojny, zostúpil k vestálke a z ich spojenia sa narodili dvojčatá Romulus a Remus.

Strýko Amulio, ktorý uzurpoval na trón (bezprávím a násilne sa usiloval zmocniť trónu) ich prikázal vložiť do košíka upleteného z tŕstia a položiť na hladinu Tibera. Voda ich vyplavila na úpätí Palatína, kde ich našla vlčica, ktorá ich v neďalekej jaskyni oddojčila. Zachránil ich a vychoval pastier Faustulus a jeho žena Acca Larentia. Romulus a Remus dospeli a dozvedeli sa o tajomstve svojho narodenia. Rozhodli sa vrátiť do Alby, zosadili uzurpátora a opätovne vyzdvihli na trón svojho starého otca. Roku 753 p. n. l. založili mesto na mieste, kde prežili nádherné detstvo. Nevedeli sa však dohodnúť, ktorému z nich pripadne česť zakladateľa a preto prosili bohov, aby im pomohli vyriešiť spor. Každý z nich vyšiel na iný kopec - Romulus na Palatin a Remus na Aventin. Z nich pozorovali let vtákov, ktorý mal byť vyjadrením vôle bohov. Dvanásť supov nakoniec prisúdilo víťazstvo Romulovi. Legenda dodáva, že Remus, aby podpichol svojho brata, preskočil ponad priekopu označujúcu budúce hradby mesta. Nato Romulus zabil svojho brata a povedal: „Tak zahynie každý, kto sa opováži prekročiť múry môjho mesta“.

ŽIVOT STARÝCH RIMANOV
OBLIEKANIE: Pri práci nosili len malé kožené zástery. Ako bežný odev si najprv obliekali bielu a neskôr rôznofarebnú tuniku. Ženy nosili slušivejšiu tuniku z vlny. Cez ňu mali prehodenú stolu siahajúcu až ku členkom a na ňu si často obliekali nariasený voľný plášť nazývaný palla. Oficiálnym odevom rímskeho občana bola však tóga, ktorá sa prehodila cez tuniku a bola zhotovená z veľkého kusu polkruhovej bielej vlnenej látky. Nohy si chránili domácou obuvou – sandálmi. RODINNÝ ŽIVOT: Hlavou rodiny bol otec, do ktorej patrili aj jeho vnúčatá a všetci otroci. Rozhodoval o živote a smrti všetkých jej členov. Novonarodené dieťa prijímal do rodiny otec, ktorý ho však mohol nechať vonku a odsúdiť tak k smrti. Keď bolo dieťa prijaté, bol to dobrý dôvod na oslavu a dom bol vyzdobený girlandami listov a kvetov. Po deviatich dňoch života bol novorodenému chlapcovi venovaný ochranný talizman na krk nazývaný bulla. V štrnástich išiel potom chlapec s rodinou na fórum, kde odložil tento talizman a obliekol si tógu dospelého občana mesta. Keď deti vyrástli, rodičia rozhodli, koho si vezmú.

ŠKOLSKÁ DOCHÁDZKA: Bohatí rodičia posielali svojich synov do školy alebo ich vzdelávali doma súkromní učitelia a vychovávatelia, väčšinou Gréci. Chlapci začali chodiť do školy vo veku šesť rokov. Učili sa základy čítania, písania a matematiky. Keď mali jedenásť, absolvovali pokročilejšie štúdium u učiteľa, ktorému sa hovorilo grammaticus a študovali literatúru, históriu, matematiku a astronómiu. V štrnástich rokoch chlapec, ktorý sa chcel stať politikom, pokračoval v štúdiu rétoriky (umenie rozprávať na verejnosti). Dievčatá sa doma učili domácim prácam. Chudobnejšie deti nemali príležitosť sa vzdelávať, pretože museli ťažko pracovať.DOMY A OBCHODY: V Ríme bol nedostatok pozemkov, takže si len veľmi bohatí mohli dovoliť vlastný dom, ktorý sa nazýval domus. Väčšina Rimanov žila v nájomných činžovných domoch (insula). V prízemí insuly boli malé obchodíky, do ktorých sa vchádzalo z ulice. Rímsky dom sa veľmi podobal gréckemu vzoru. V meste často vypadali zvonku obyčajne, ale bohatí Rimania si vnútorné steny nechávali vymaľovať výjavmi z mytológie, prírody či záhrad. Okolo domu boli umiestnené vznešené sochy bohov a bohýň. Podlahy boli pokryté mozaikou – obrázkami a ornamentami zloženými z kúskov farebných kamienkov. Bohaté domy boli vybavené elegantným nábytkom z dreva, bronzu a mramoru, niekedy tu boli vystavené i starobylé grécke vázy. Vo vyšších poschodiach boli izby menšie a lacnejšie. Len niekoľko bytov malo kuchyňu, a ich obyvatelia si preto museli kupovať teplé jedlo priamo z miestnych obchodov.

VODNÉ DIELA: Rimania si strážili hygienu, ktorá pre nich znamenala veľa. Aj keď v lacných izbách voda zavedená nebola, tak v každej ulici fungovali verejné toalety a fontány s pitnou vodou. Preto Rím každodenne spotreboval veľké množstvo vody, mimo iného aj na prevádzku verejných kúpeľov. Voda bola privádzaná do mesta prostredníctvom akvaduktov (A= samostatný alebo s komunikáciou spojený stavebný objekt, vybudovaný ako most nad terénnymi prekážkami, slúžiaci na privádzanie vody do miest), veľkých mostov a kanálmi, ktorými voda pretekala. Bohatí ľudia mali vodu zavedenú priamo do domu, ale museli platiť podľa množstva a veľkosti potrubia. Veľa ľudí sa tajne napojilo na trubky verejnej vodnej siete. Verejné kúpele boli veľké budovy s bazénmi s teplou a studenou vodou, kam chodili na kúpele, masáže, či si len poklebetiť tisíce ľudí.RÍMSKE HRY: Rimania sa tiež radi bavili. Radi hľadali zámienku k oslavám. Najobľúbenejšou zábavou boli najmä preteky vozov, gladiátorské zápasy alebo lov na divokú zver. Hry priťahovali nadšené davy ľudí, ktorí vsádzali na víťazov pretekov alebo zápasov. Pred obecenstvom sa odohrávali súboje, v ktorých sa zvieratá navzájom usmrcovali. Taktiež gladiátori bojovali proti sebe alebo s divokými zvieratami. V boji používali meče, siete a kopije. Gladiátori boli pomenovaní podľa meča - gladius, s ktorým bojovali. Ak bol gladiátor ranený, dav rozhodol o jeho živote či smrti tým, že dal znamenie palcom buď hore, alebo dole. V dobe cisárstva bolo konečné rozhodnutie na cisárovi.

RÍMSKE STAVITEĽSTVO: Rimania sa venovali mierovej výstavbe, ktorá menila mesto. Stále väčšie a nádhernejšie chrámy zasväcované bohom, verejné aj súkromné paláce boli zoradené pozdĺž hlavných tepien. Rímsky dom bola štvorhranná stavba, ktorej vonkajšie múry úplne uzavierali nielen samotné obydlie, ale aj záhradu. Do átria sa vchádzalo chodbou. Átrium (vnútorný dvor) bolo bezpochyby najcharakteristickejšou časťou domu. Strecha bola vyspádovaná dovnútra. Keď pršalo, voda stekala do bazénika, umiestneného uprostred átria. Krajšie domy mali átrium so stĺpmi alebo aj viacero átrií, v ktorých okrem bazénika s vodou boli záhrady. Steny boli zdobené maľbami. Všade bolo veľa loggií (L= krytá stĺpová sieň s oblúkmi, otvorená na jednej strane) a terás.
 
Podobné referáty
Staroveký Rím SOŠ 2.9731 2135 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9718 3099 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9183 5529 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9329 481 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.8147 1360 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9657 2009 slov
Staroveký Rím GYM 2.9145 901 slov
Staroveký Rím GYM 2.9353 1398 slov
Staroveký Rím GYM 2.9521 4027 slov
Staroveký Rím 2.9176 1502 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.