referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Branislava
Sobota, 14. decembra 2019
Matica Slovenská
Dátum pridania: 01.11.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Swayne
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 098
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 

Matica slovenská bola založená v roku 1863 v Martine pod vedením predsedu-biskupa Štefana Moyzesa a podpredsedu Karola Kuzmányho ako výsledok slovenských národných úsilí vyjadrených v Memorande národa slovenského z roku 1861. Nadväzovala na demokratické tradície Slovenského Národného Hnutia a činnosť spolku Tatrín. Financie získavala Matica Slovenská z vlastnej vydavateľskej činnosti, darov inteligencie, no aj menej majetných Slovákov. Bola to prvá slovenská inštitúcia, na ktorej sa systematickejšie pestovali vlastivedné vedy, zakladalo sa múzejníctvo a archívnictvo, podnecovala sa literárna tvorba. Spolupracovala so spolkami iných národov no usilovala sa najmä zlepšiť postavenie a hospodársku prosperitu robotných vrstiev.

V druhej polovici 19. storočia sa Martin - dovtedy málo významné zemepanské mestečko - prihlásil k moderným európskym duchovným prúdom, ktorých slovenským ohlasom bolo emancipačné hnutie vedené poprednými vzdelancami. V dňoch 6.-7. júna 1861 sa v Martine zišlo zhromaždenie aktivistov a delegátov z rôznych kútov Slovenska a prijalo odvážny programový dokument nazvaný Memorandum slovenského národa (alebo tiež Memorandum národa slovenského). Jednou z požiadaviek zapísaných v tomto Memorande bolo aj založenie celonárodnej kultúrnej ustanovizne (inštitúcie) v štýle "matíc", aké si medzičasom založili niektoré iné slovanské národy v uhorskej monarchii – napríklad v Srbsku: Matica Srbská.

Roku 1863 sa napokon naozaj podarilo založiť Maticu slovenskú a jej sídelným mestom sa stal Martin.V 19. storočí však Matica slovenská účinkovala len 12 rokov – a to od roku 1863 do roku 1875. Toto krátke obdobie ale stačilo na to, aby sa Martin premenil na intelektuálne centrum.

Matica slovenská združila v meste kruh popredných proslovensky zmýšľajúcich vzdelancov, položila základy celonárodných zbierkotvorných a vedeckých pracovísk, bádateľskej a vydavateľskej činnosti, kníhtlače. Založila prvú národnú knižnicu, roku 1870 otvorila v Martine prvé slovenské múzeum. Vydávala desiatky odborných monografií a prvý po slovensky písaný vedecký časopis - Letopis Matice slovenskej. Zaslúžila sa o jazykové zjednotenie Slovákov a vytvorila komunikačnú platformu pre slovenských vlastencov z rôznych častí krajiny a rôznych odborov činnosti. V porovnaní s podobnými ustanovizňami ďalších slovanských národov dosiahla jednoznačne najväčší rozmach.

Po krátkom období relatívnej slobody sa však maďarizačný tlak opäť vystupňoval a roku 1875 uhorská vláda Maticu slovenskú na základe vykonštruovaných obvinení násilne zatvorila. Mnohé z jej funkcií však vzápätí prevzali ďalšie martinské inštitúcie - Turčianske kasíno, ženský spolok Živena, Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, Národný dom, Muzeálna slovenská spoločnosť a iné. Týmto krokom bola činnosť Matice Slovenskej prerušená na takmer polstoročie.Po páde habsburskej monarchie v roku 1919 sa aktivita Matice slovenskej obnovila.

Za dve desaťročia prvej Československej republiky Matica naširoko rozvinula edičné, bádateľské a dokumentačné aktivity a čulý spolkový život na celom území Slovenska. Najväčší rozmach takmer v stopäťdesiatročnej histórii zaznamenala v 30. - 40. rokoch 20. storočia, keď sa okolo nej sformoval jedinečný kruh vzdelancov, literátov i manažérov, na čele s Jozefom Cígerom Hronským. Matica slovenská zachovávala humánne tradície aj počas vojny. Väčšina jej funkcionárov považovala vytvorenie vlastnej štátnosti za prirodzený jav, mala výhrady voči režimu a odmietala fašizmus. Po vojne mala približne 100 000 členov. Obnovila styky so Slovákmi v zahraničí, na juhu obnovovala knižnice. Vydávala vedecké zborníky a dokonca až 16 osvetových časopisov.

Nástup komunistického režimu po roku 1948 zasiahol ostro proti odborom Matice slovenskej. Znamenal poštátnenie Matice a oklieštenie jej funkcií iba do úlohy národnej knižnice a literárneho archívu. Stalinský režim zakázal spolkovú činnosť a jej nadšencov prenasledoval. Zakázal styk Matice slovenskej so zahraničnými Slovákmi, zákon z roku 1954 zmenil Maticu slovenskú na štátnu kultúrnu ustanovizeň, vymedzil jej iba vlastivedné a dokumentačné poslanie. Všetky utvorené kolektívy sa premiestnili do novoutvorenej Slovenskej akadémie vied.

K istému oživeniu Matice slovenskej došlo v 60. rokoch. Jej práca sa znova naplno rozbehla v roku 1968. Opäť sa obnovila jej členská základňa, vlastivedná, umelecká a osvetová činnosť. Pracoviská a miestne odbory bezvýhradne podporovali demokratizačný proces Alexandra Dubčeka a federatívne usporiadanie Československa. Všeobecný normalizačný proces Maticu opäť tvrdo postihol. Podobne ako v 50. rokoch zamedzil jej spolkovú činnosť, mnohých stúpencov matičného hnutia občiansky a ľudsky ponižoval. Napriek tomu sa jej pracoviská pričiňovali o zachovávanie a kultivovanie národnej kultúry. Spracovávali archívne fondy, národnú bibliografiu, vydávali Biografický slovník, usporadúvali výstavy a konferencie s vlastivedným zameraním udržiavali aspoň v obmedzenej miere kontakty s krajinami vo svete.

November 1981 otvoril novú kapitolu dejín Matice slovenskej. V krátkom čase sa obnovili jej miestne odbory, zmenili vnútorný poriadok.Revolučné zmeny v roku 1989 umožnili Matici vrátiť sa k spolkovému usporiadaniu a obnoviť pôvodný rozsah činností. Matica slovenská na začiatku 3. tisícročia predstavuje neštátnu verejnoprávnu ustanovizeň, ktorá svoju činnosť vyvíja na odborných pracoviskách v Martine i v Bratislave a vo vyše dvoch desiatkach domov a oblastných pracovísk na celom Slovensku. Jej spolkovú základňu tvorí takmer 60 tisíc členov združených vo vyše 600 miestnych a záujmových odboroch.

Významnú rolu zohráva Matica slovenská jednak pri udržiavaní regionálnej kultúry, jednak pri organizovaní a podpore krajanského života Slovákov v zahraničí. Udržiava živý kontakt s komunitami krajanov z rôznych historických vrstiev slovenského exilu - od potomkov slovenských vysťahovalcov na Dolnú zem v polovici 18. storočia až po slovenský politický exil z druhej polovice 20. storočia.I keď Martin v priebehu 20. storočia stratil mnohé zo svojich kultúrnych funkcií a inštitúcií v prospech Bratislavy, jeho historická osobnosť sa do veľkej miery uchovala a našla svoje vyjadrenie v zákone NR SR o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

 
Galéria k článku [3]
Podobné referáty
Matica slovenská SOŠ 2.9318 644 slov
Matica Slovenská SOŠ 2.9907 803 slov
Matica slovenská SOŠ 2.9721 643 slov
Matica slovenská SOŠ 2.9535 379 slov
Matica slovenská SOŠ 2.9636 348 slov
Matica slovenská SOŠ 2.9471 331 slov
Matica slovenská SOŠ 2.9393 533 slov
Matica Slovenská SOŠ 2.9850 1127 slov
Matica Slovenská GYM 2.9801 380 slov
Matica slovenská 2.9580 1125 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.