referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Frederik, Frederika
Utorok, 25. februára 2020
Renesancia
Dátum pridania: 26.09.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nina004
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 896
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
Renesancia (po tal. rinascimento/rinascita, po fr. (aj nem. a angl.) renaissance, čo znamená obrodenie, znovuzrodenie) je epocha v kultúrnom a duchovnom vývoji v západnej a strednej Európe súbežná s náboženskou reformáciou a nadväzujúca na antiku, najmä na Platóna.

V Taliansku trvala od 14. do 16. storočia, v ostatných krajinách od konca 15. storočia do 16. storočia (dozvuky v 17. stor.), z toho na Slovensku do roku 1650.
Renesancia bola prevažne mestská kultúra, súvisí so vznikom miest, meštianstva, rozvojom obchodu a trhového hospodárstva. Jej hlavným duchovným obsahom, prípadne východiskom, bol humanizmus.

Pojem znovuzrodenie prvýkrát použil pre obdobie rozkvetu umenia a vedy, ktoré začalo na konci 13. storočia v Taliansku, taliansky historik Giorgio Vasari v roku 1550. Pojem renesancia je francúzsky preklad použitý francúzskym historikom Jules Micheletom a ďalej rozšírený švajčiarskym kunsthistorikom Jacobom Burckhardtom v 19. storočí.

Pojem renesancia sa tradične vzťahuje na epochu medzi 14. a 17. storočím. Počas poslednej štvrtiny 20. storočia sa niektorí historici (napr. Charles H. Haskins, 1870–1937) začali vyjadrovať v tom zmysle, že renesancií mohlo byť viac. Uvažuje sa o renesancii 12. storočia a už zavedeným a všeobecne prijímaným pojmom je karolínska renesancia.

Ďalej sa výraz používa v spojení s národnými procesmi v tomto období, napr. anglická renesancia, talianska renesancia.

Vznik renesancie sa zvyčajne kladie do severného Talianska na koniec 13. storočia. Ak sa uvádza konkrétne miesto, potom je to mesto Florencia. Od 12. storočia v mnohých severotalianskych mestách rástla prosperita vyvolaná predovšetkým zámorským obchodom. Najväčšími obchodnými mocnosťami boli mestá Janov, Benátky a Florencia. K hospodárskemu rozkvetu prispievala aj praktická bezmocnosť cechov, ktoré by boli schopné potlačovať prílišnú prosperitu niektorých skupín mešťanov. Cechy síce existovali, ale držali ich v rukách a na svoj prospech užívali bohaté rodové skupiny (takto sa k moci dostal napr. rod Mediciovcov vo Florencii).

Zároveň vplyvom bojov medzi nemeckými cisármi a pápežmi v Taliansku počas stredoveku neexistovala centrálna moc, ktorá by dokázala odobrať mestám politický či hospodársky vplyv a ani šľachta nemala také pozície, ako bolo obvyklé napr. vo Francúzsku alebo v strednej Európe. Častým trendom bolo jej sťahovanie do miest, kde sa dostávala pod moc mestskej samosprávy.

Tieto podmienky – hospodárska prosperita a relatívna politická sloboda - stáli pri vzniku nového typu renesančného človeka. Zároveň existencia viacerých mocenských centier (najbohatšími talianskymi mestami boli: Janov, Miláno, Benátky, Mantova, Ferrara, Bologna, Florencia, Pisa, Siena, Rím) viedla k súťaživosti, ktorá sa okrem iného prejavovala aj v podpore umenia, ktorým sa rada vladárov a mocných mužov mohla prezentovať navonok.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Renesancia SOŠ 2.8974 5066 slov
Renesancia SOŠ 2.9718 2470 slov
Renesancia SOŠ 2.9470 1664 slov
Renesancia SOŠ 2.9634 1304 slov
Renesancia 2.9724 246 slov
Renesancia 2.9665 289 slov
Renesancia GYM 2.9632 4321 slov
Renesancia GYM 2.9670 2018 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.