V jednotlivých druhoch umenia vznikali nové prvky, ale niektoré rysy boli typické pre renesanciu či už ako epochu alebo pre umenie, ktoré vytváral renesančný človek.
Antropocentrizmus
Kladie sa dôraz na človeka, na ľudský rozum, poznanie a pozemský život. Renesančný človek sa vymaňuje zo stredovekého spôsobu myslenia, čiže záujem sa od Boha obracia smerom k človeku samému.
Individualizmus
Človek sa stáva všestranne rozvinutou osobnosťou.
Humanizmus
Renesancia sa obracia späť
Vedecký základ umenia
Mnoho umelcov bolo skutočne „renesančných“, zaoberali sa aj anatómiou, optikou, technológiami, ktoré potom používali vo svojej tvorbe. Typickým príkladom je použitie perspektívy v maľbe a kresbe, či odlievanie sôch z bronzu.
Realizmus
Napriek tomu si renesanční umelci nárokovali pri svojich dielach návrat k prírode (inšpirovaní antikou), určitý súbor konvencií. Ich realizmus sa týkal hlavne použitých tém. Objavujú sa scény zo „všedného života“ - vzniká napr. novella (poviedka zo života obyčajných ľudí) alebo komédia inšpirovaná životom roľníkov.
Zosvetštenie
Dá sa považovať za spoločný rys, aj keď nebolo tak veľké, ako sa obyčajne myslí. Náboženské motívy sú neustále veľmi časté.
Individualizmus
Vznikajú životopisy, vlastné podobizne maliarov, umelci na rozdiel od stredoveku podpisujú svoje diela.
Nacionalizácia umenia
Ak bol pre stredoveké umenie typický univerzalizmus, tak od renesancie začíname rozlišovať národné umenia s ich typickými prvkami a rysmi.
Zberateľstvo
Pre stredovek tiež neznáma vec. Zberateľstvo úzko súvisí so snahou čo najlepšie poznať antický svet prostredníctvom hmotných pamiatok, ktoré sa na talianskom území zachovali v hojnom počte. So snahou zbierať antické pamiatky sú spojené aj počiatky archeológie.
Mecenášstvo
Umenie sa stáva politickou zbraňou (notoricky známym príkladom je Masacciov obraz Peniaz dane alebo Michelangelova socha Dávida) a efektným prostriedkom bohatých a mocných, ako sa prezentovať voči verejnosti. Z týchto radov pochádza veľké množstvo mecenášov, len v Taliansku napríklad pápeži Martin V., Eugen IV. či Mikuláš V., ďalej v Miláne Filippo Maria Visconti, Francesco Sfortza, v Neapole Alfonz V. Aragónsky alebo Ferdinand I. Aragónsky.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Renesancia
Dátum pridania: | 26.09.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | nina004 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 896 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 2.8 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 4m 40s |
Pomalé čítanie: | 7m 0s |
Podobné referáty
Renesancia | SOŠ | 2.8974 | 5066 slov | |
Renesancia | SOŠ | 2.9718 | 2470 slov | |
Renesancia | SOŠ | 2.9470 | 1664 slov | |
Renesancia | SOŠ | 2.9634 | 1304 slov | |
Renesancia | ZŠ | 2.9724 | 246 slov | |
Renesancia | ZŠ | 2.9665 | 289 slov | |
Renesancia | GYM | 2.9632 | 4321 slov | |
Renesancia | GYM | 2.9670 | 2018 slov |