referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Félix
Streda, 20. novembra 2019
1. Svetová vojna
Dátum pridania: 24.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Diesel
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 139
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.6
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 6m 0s
Pomalé čítanie: 9m 0s
 
Bola to imperialistická vojna medzi dvomi koalíciami kapitalistických veľmocí (centrálnymi mocnosťami a Dohodou) a ich spojencami o novom rozdelení sveta. Bola dôsledkom krajného zostrenia rozporov medzi kapitalistickými mocnosťami v zápase o sféry vplyvu, kolónie, zdroje surovín a odberateľov v období nastupujúceho imperializmu. Najhlbší rozpor sa pri tom vytvoril medzi záujmami GB, najstaršej kapitalistickej veľmoci s najrosziahlejšou koloniálnou ríšou, a Nemecka, ktoré hospodársky predstihlo GB a chcelo na jej úkor rozšíriť svoje dosiaľ obmedzené koloniálne panstvo. Nemecko sa usilovalo o anexiu nových území pri svojich západných, a najmä východných hraniciach, rozšírenie svojho vplyvu na Balkán a do oblasti Blízkeho a Stredného východu a o vybudovanie rozsiahlej koloniálnej ríše v Afrike, čím by dosiahlo postavenie hegemóna v Európe. Vládnuce nemecko-maďarské kruhy v R-U si od víťaznej vojny po boku Nemecka sľubovali predovšetkým upevnenie svojej vnútropolitickej pozície, zastavenie odstredivých tendencií slovanských národov monarchie a získanie ďaľších území na Balkáne. Veľká Británia sa usilovala o porážku Nemecka - svojho hlavného konkurenta na svetových trhoch a hlavne nepriateľa britského koloniálneho impéria – a o rozdelenie Tureckej ríše. Francúzsko chcelo oslabiť postavenie Nemecka v Európe a získať hospodásky významné územia Alsaska-Lotrínska a Sárska. Cieľom cárskeho Ruska bolo vytlačenie nemeckého vplyvu z Turecka, ovládnutie čiernomorských úžin, oslabenie R-U pozícií na Balkáne a eventuálne získanie Haliča. Japonsko sa snažilo rozšíriť svoj vplyv v Číne na úkor Nemecka. USA sledovali predovšetkým záujmy svojich monopolov. Bezprostrednou zámienkou k rozpútaniu vojny sa stal atentát srbských nacionalistov na R-U následníka trónu 28.6.1914 v Sarajeve. 28.7.1914 vyhlásilo R-U vojnu Srbsku. 1.8.1914 vyhlásilo Nemecko vojnu Rusku a 3.8. Francúzsku. 4.8. vypovedala GB vojnu Nemecku, 6.8. R-U Rusku a Srbsko Nemecku. 11.8. vyhlásilo francúzsko a 13.8. GB vojnu R-U. 23.8. vstúpilo do vojny na strane Dohody do vojny aj Japonsko. Nemci, ktorí chceli dosiahnuť bleskového víťazstva nad Francúzskom skôr, než sa zmobilizuje Rusko, vpadli do neutrálneho Belgicka, prinútili F a GB vojská k ústupu a ohrozili Paríž. 5.9. sa rozpútala vojna na Marne. Postup Nemeckých vojsk bol zastavený a pohyblivá vojna sa zmenila na vojnu pozičnú.

K zastaveniu nemeckého postupu dopomohla ruská ofenzíva proti Nemecku vo východnom Pruzsku a proti R-U v Haliči. Zatiaľ, čo nemecká armáda odrazila Ruský útok pri Tannenbergu, R-U vojská boli nútené ustúpiť z vých. Haliča a Bukoviny a Ruská armáda prekročila hranice Uhorska a postúpila až ku Krakovu. 29.10. 1914 vstúpilo do vojny na strane centrálnych mocností Turecko. Vytvorili sa fronty v Zakavkazku, Mezopotámii na vých. hranici Sýrie a Palestíny. Nemecko-rakúska ofenzíva v 1915 prelomila Ruské obranné línie v oblasti Tarnova – Gorlice. Rusko stratilo územie Haliča, Poľska a značné časti Pobaltia, zachovalo si však bojaschopnosť a odrazilo Tureckú ofenzívu v Zakavkazku. 23.5. 1915 vstúpilo do vojny na strane Dohody Taliansko. Na západnom fronte sa udialo mnoho ťažkých bitiek, ktoré však nepriniesli výraznejšie zmeny v línii frontu. V Srbsku bolo R-U najprv porazené a do konca 1914 donútené stiahnuť svoje vojská z celého Srbského územia. Až v priebehu nem- rak ofenzívy proti Srbsku v 1915, kedy sa k centrálnym mocnostiam pripojilo Bulharsko (11.10.) a bola zmarená takzvaná Dardanelská operácia GB a F vojsk, ustúpila na ostrov Korfu. Súčasne R-U jednotky okupovali územie Čiernej Hory a časť Albánska. Dohoda potom upustila od priamich bojových akcií proti Carihradu, pripravovala však otvorenie nového frontu pri Solune a postupne naberala prevahu nad Tureckom v Malej Ázii a v Palestíne. Opakované pokusy nemeckých armád o prelomenie západného frontu, stabilizované od jesene 1914, skončili neúspechom v bitke pri Verdune a na Somme. K nemeckému nezdaru prispela úspešná ruská ofenzíva v Haliči v 1916. 27.8.1916 vstúpilo do vojny po boku dohody Rumunsko. Jeho armáda bola však porazená nemeckými a R-U vojskami a do konca 1916 celé úazemie Rumunska okupovali Centrálne mocnosti. Bezohľadná ponorková vojna, ktorou chcelo Nemecko poraziť britskú námornú blokádu, prispela k vstupu USA do vojny na strane Dohody (6.4.1917), ktorá tým získala ekonomicky významného spojenca. V 1917 zahájili brit. a F vojská na západnom fronte ofenzívu, ktorá však nepriniesla očakávané úspechy. V priebehu vojny postupne narastal odpor širokých más proti imperialistickej vojne. Prejavoval sa väčšinou živelne, lebo väčšina sociálno demokratických strán v rozpore s uzneseniami posledných predvojnových kongresov II. Internacionály, ktorá podporovala vojnovú politiku nacionalistickej buržuázie. Výrazom snáh o sústreďovanie protivojnových síl v sociálnom hnutí sa stali Zimerwalská -1915 a Kientalská konferencia1916.

Revolučné protivojnové hnutie potom vyvrcholilo 1917 v Rusku za Februárovej revoúcie, po ktorej nasledoval faktický rozklad východného frontu, najmä za VOSR, ktorá bola príkladom revolučného východiska z imperialistickej vojny a významne ovpyvnila další priebeh 1. Svetovej. Vláda sovietskeho Ruska vyzvala bojujúce strany k zastaveniu bojov a uzavretiu spravodlivého mieru bez anexií a kontribúcií. Táto výzva bola však vládami imperialistických krajín odmietnutá. Koncom 1917 uzavrela sovietska vláda prímerie s centrálnymi mocnosťami a následne prijala ťažké podmienky Brest-litovského mieru 3.3.1918, aby mohla úspešne bojovať proti zahraničnej intervencii. Pozície dohodových armád na západnom fronte boli v máji 1918 posilené príchodom vojsk USA. 18.7.1918 začali hlavné ofenzívy Dohody na západnom fronte. 17.9. na solúnskom a 24.10 na talianskom fronte po kapitulácii Bulharska 29.9. a Turecka 30.10. sa zrútilo R-U. 31.10 a rozpadlo sa na jednotlivé štáty. 3.11. bolo podpísané v Padove prímerie s R-U , 11.11.1918 v Compiegne s Nemeckom, v ktorom 9.11. vypukla revolúcia. Mierové zmluvy s Nemeckom a jeho spojencami boli potom uzavreté na Parížskej mierovej konferencii 1919 – 20.

1. svetovej vojny sa zúčastnilo 38 štátov, počet mobilizovaných vojakov presiahol 70 mil. mužov, z nich 10 mil. padlo a 20 mil. bolo zranených. Vojnové náklady prekročili 200 mld dolárov. Vojna sa skončila víťazstvom Dohody, rozpadom R-U a tureckej ríše, pádom monarchie v Nemecku, oslobodením množstva národov a vznikom nástupníckych štátov (ČSR, Juhoslávia, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko).
 
Podobné referáty
1. svetová vojna SOŠ 2.8942 1134 slov
1. svetová vojna SOŠ 2.9263 472 slov
1. Svetová vojna 2.9606 693 slov
1. svetová vojna GYM 2.9619 1495 slov
1. svetová vojna INÉ 2.9659 13186 slov
1. svetová vojna 2.9905 1245 slov
1. svetová vojna GYM 2.9858 860 slov
1. svetová vojna GYM 2.9411 578 slov
1. svetová vojna 2.9779 495 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.