referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marína
Nedeľa, 8. decembra 2019
Byzantská ríša
Dátum pridania: 03.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kompot
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 573
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 40s
Pomalé čítanie: 4m 0s
 
Byzantská ríša zvaná tiež Východorímska ríša prežila pád Ríma o tisíc rokov. S centrom v Konštantinopole predstavovala dôležitú politickú mocnosť a pomáhala zachovať klasickú vzdelanosť a kresťanstvo prostredníctvom východnej (gréckej ortodoxnej) cirkvi. Jej náboženské a kultúrne tradície zdedili Gréci a Slovania. Cisár Justinián sa usiloval o znovuzjednotenie rímskej ríše obnovením Západorímskej ríše. Podarilo sa mu znovu získať vandalské kráľovstvo v severnej Afrike, ostrogótske kráľovstvo v Taliansku a časť vizigótskeho kráľovstva v Španielsku .

Justiniánovým najlepším úspechom bolo zakotvenie rímskeho právneho systému v Justiniánovom kódexu, ktorý sa stal základom západoeurópskeho práva. Začal tiež veľké stavebné programy. Jeho recoqesty (znovu nadobudnutie predtým stratených území) boli po jeho smrti opäť stratené. V r.568 obsadili Longobardi severné Taliansko a spojenie so západom bolo vážne narušené. Gréčtina nahradila latinu ako úradný jazyk a východná a západná cirkev sa začala vzďaľovať.

Armáda

Armáda bola hlavnou oporou ríše. Dejiny Byzancie sú vlastne dejinami ustavičných vojen. Armáda mala veľký vplyv na vnútorný život ríše a často od nej závisela voľba cisára. Celá organizácia ríše bola podriadená predovšetkým potrebám armády. Byzantská spoločnosť vedela armádu oceniť. Vojaci nikdy neboli chudobní a žili na dosť vysokej úrovni a víťazní vojvodcovia získali značnú prestíž. Byznatské poňatie vojny sa značne líšilo od západného rytierskeho kódexu. Vojna bola považovaná za krajný prostriedok, keď nebolo možné uplatniť diplomaciu ani peniaze. V Byzancii sa pred individuálnym výkonom uprednostňovala taktika a disciplína. Byzantská armáda nebola veľmi početná. Za vlády Justiniána dosahovala počet okolo 150 000 vojakov, ale jeho vojvodca Belisar obsadil severnú Afriku len s 15 000 vojakmi. Dve až tri storočia predtým mala ríša vojakov 3 krát viac. Sila armády spočívala predovšetkým v jej organizácii, disciplíne a výcviku. Jedine vďaka kvalite armády prežila ríša nápor barbarských kmeňov počas sťahovania národov.

Umenie

Ikony- sú náboženské obrazy maľované často na dreve, boli v byzantskom umení bežné. Medzi rokmi 724-843 boli zakázané ako modly a mnohé boli zničené. Toto hnutie je známe ako ikonoklasmus. Byzantské umenie , bolo umenie ktoré v sebe spojilo grécke a rímske tradície a vplyvy kresťanstva a orientálnej kultúry. Stavali sa centrálne chrámy s kupolami, neskôr sa používali cibuľové kupoly zdobené rôznymi ornamentami, častým prvkom boli oblúky. Z maliarstva sa zachovali nástenné maľby s ornamentálnymi námetmi, boli to mozaiky v Ravenne a obrazy svätých na drevených doskách. Ohromný rozvoj zaznamenali remeslá, predovšetkým práce so zlatom a textilom. Vyhľadávaným textilným tovarom boli hodvábne látky a brokáty. Byzantské umenie sa rozšírilo do talianskych Benátok(chrám sv. Marka) a Ruska (Chrám Vasilija Blaženého v Moskve) kde pôsobil maliar ikon A. Rubľov.
 
Podobné referáty
Byzantská ríša SOŠ 2.9556 574 slov
Byzantská ríša GYM 2.9825 3941 slov
Byzantská ríša GYM 2.9836 787 slov
Byzantská ríša GYM 2.9933 447 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.