Mária Terézia (nem. Maria Theresia; * 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, Viedeň) bola uhorskou a českou kráľovnou z rodu Habsburgovcov a rakúskou arcivojvodkyňou od roku 1740.

Počas vlády sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.


Charakteristika vlády

Jej súčasníci ju opisovali ako energickú, pracovitú ženu s pevnou vôľou. Ctižiadostivé a často až despotické povahové črty Habsburgovcov vedela udržať v rozumných medziach. Ako žena i panovníčka vždy volila zlatú strednú cestu a vyhýbala sa konfliktom. Jej hlavným úsilím bola premena habsburgskej monarchie z voľného zoskupenia krajín a dŕžav spojených iba osobou panovníka na celistvý štátny útvar s pevnou centralizovanou mocou.


Vonkajšia politika

Panovanie Márie Terézie sa považuje za neobyčajne ťažké. Pruský kráľ Fridrich II. vystúpil proti Márii Terézii so zbraňou v ruke. Vojna medzi nimi trvala sedem rokov a skončila sa neúspechom habsburgskej monarchie. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Prehraná vojna a strata Sliezska ukázali, aká je monarchia hospodársky i vojensky slabá.


Reformy

Mária Terézia, ktorá počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti, ale aj sebavedomie panovníčky, si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Pri ich uplatňovaní jej pomáhalo veľa vzdelaných a oddaných poradcov. Reformy Márie Terézie:

* vojenské reformy - cisárovná začala budovať silnú armádu, najmä delostrelectvo. Velitelia sa museli oboznamovať s modernými vojenskými teóriami.
* hospodárske reformy - v roku 1767 vydala urbársky patent, ktorý okrem iného určil veľkosť poddanskej závislosti, na základe ktorej ustanovil povinnosti poddaných voči zemepánovi. Tak sa zo súkromno-právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným stal verejnoprávny vzťah, čím sa zlepšilo sociálne postavenie poddaných. Túto reformu možno považovať za najvýznamnejšiu. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené. Okrem toho zakladal manžel Márie Terézie František Lotrinský v krajine manufaktúry. Niektoré vznikli aj na Slovensku, napríklad manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne, textilná manufaktúra (ktorá vznikla z podnetu grófa Forgáča) v Haliči pri Lučenci, ďalej manufaktúra na výrobu majoliky, v Holíči a kartúnka v Čeklísi (dnešné Bernolákovo). V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. zemiakov, kukurice, tabaku a ďateliny. Začali sa chovať nové plemená koní, dobytka a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok.
* školské reformy - Ratio educationis
* súdnické reformy - zreformované bolo aj súdnictvo, lebo sa nelíšilo od stredovekého a nevyhovovalo novým časom. Panovníčka zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernili sa telesné tresty a prijala sa zásada, že pred súdmi sú všetci občania formálne rovní.
* zdravotnícke reformy - existovali zdravotné komisie, ktoré mali chrániť obyvateľstvo pred nákazlivými chorobami