Slová záťaž, zaťaženie, stres, záťažová situácia, záťažová reakcia, stresor dnes skloňujú psychológovia, ergonómovia, fyziológovia, technici, organizátori práce, hygienici i laici vo všetkých pádoch. Dávajú sa do súvislosti s vedecko-technickou revolúciou, mechanizáciou a automatizáciou, civilizáciou a s moderným spôsobom života. Ráno nám spánok preruší zvonenie budíka, v rýchlosti urobíme rannú hygienu, v chôdzi raňajkujeme a náhlime sa do práce. Na pracovisku riešime zložité pracovné úlohy, vybavujeme stránky, obsluhujeme zákazníkov, účtujeme, vyrovnávame sa so zodpovednosťou za materiálne hodnoty i ľudské životy, zažívame konflikty s málo tolerantnými ľuďmi alebo dlhé hodiny sledujeme, kontrolujeme a riadime chod výrobných procesov. Nervozitu tlmíme kávou a cigaretami. Po práci sa náhlime pre deti do jaslí a materských škôl, do obchodov zabezpečiť potrebné náležitosti pre domácnosť a osobné potreby, do úradov vybaviť potrebné povolenia, potvrdenia a formality. Nie vždy sú príslušné inštitúcie v blízkosti bydliska, obchody dobre zásobené a okamžite k našej dispozícii. Niekde niečo nemajú, inde treba čakať, na získanie jedného potvrdenia treba najprv priniesť druhé. A už je večer.
Nie je to tak vždy a u všetkých ľudí. Život je pre nás ešte stále predsa len viac výzvou k tomu, aby sme jemu i sebe dokázali, že sme šikovnejší, silnejší a múdrejší ako okolnosti, ktoré musíme prekonávať pri ceste za vytúženými cieľmi, než chod udalostí, na ktoré nestačíme, ktoré nás vyčerpali a ubili a od ktorých chceme ujsť čo najďalej.
Psychické zaťaženie (či už z duševnej práce, čisto psychickej činnosti, alebo z iných druhov zaťaženia), jeho vplyv na organizmus, zisťovanie a posudzovanie námahy a únavy pri ňom sú teda problémy vysoko aktuálne a pozornosť, ktorá sa im venuje, je čoraz väčšia.
Psychológia práce sa oddelila ako praktická psychologická disciplína významnejšou mierou len v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Psychológovia venovali pozornosť štúdiu celej pracovnej činnosti a pracovným podmienkam. Výsledky ukázali, že jedným z veľmi významných faktorov, ktorý pracovnú činnosť ovplyvňuje, je skutočnosť, že práca je spoločenský proces. Zameranosť človeka, jeho pripravenosť na prácu je podmienená pôsobiacimi motivujúcimi činiteľmi. Majú význam podnecujúcich podmienok. Základná kategória motivujúcich činiteľov sú potreby, návyky, záujmy, postoje a morálne kritériá. Podnecujú a usmerňujú každú činnosť a chovanie človeka.