Pyramídy dali postaviť faraóni. Najvýznamnejšia skupina pyramíd sa nachádza v Gíze (Mykerínosova, Chefrénova a Cheopsova pyramída, okolo 2540-2450 pred Kristom). Cheopsova pyramída je svojimi 137 m (pôvodne 146,6 m) najväčšia v Egypte. Celkovo zaberá plochu presahujúcu 5 hektárov. Tvorí ju 2,3 mil. kamenných kvádrov a každý z nich má hmotnosť cirka 2,5 tony. Niektoré dlhé kamenné kvádre nad kráľovou komorou vážia 600 ton. Do podlahových hornín sú vytesané rozlišné diery a brázdy. Pyramída obsahuje granitový blok.Tieto bloky sú z prírodnej skaly. Pôdorys pyramídy je v tvare štvorca a má štyri rovnaké trojuholníkové steny. Strany zachovávajú pravé uhly s presnosťou na 0,08%. Bočné strany smerujú presne na štyri svetové strany.

Základňa má okolo 230 m. Systém a tvary naznačujú astronomické, matematické a duchovné účely. Farba pyramídy je prírodného charakteru, jej odtieň závísí odpoužitého stavebného materiálu.Do Cheopsovej pyramídy sa vchádzalo vstupnou chodbou, ktorá klesala k odbočke do prázdnej hrobovej komory,odtiaľ stúpala do hlavnej miestnosti, kde bol umiestnený faraónov sarkofág. Kráľova pohrebná komora je obložená rádioaktívnou žulou. Do celého systému miestnosti vo vnútri pyramídy sa privádzal vetracími kanálmi čerstvý vzduch. Hlboko vo vnútri sa nachádzajú záhadné chodby a komory. Pyramídy boli pokryté hladkou a lesklouvrstvou bieleho vápenca, ale dlhoročnou eróziou sa vonkajšia časť zničila.
Pyramídy sa stavali viac ako dvadsať rokov. Vyžadovali si nasadenie asi 200 000 robotníkov,ktorý sa stavbou pokúšali poctiť si bohov, ale aj chceli po sebe zanechať významnú a trvalú stopu v dejinách.