referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izidor
Sobota, 4. apríla 2020
Kresťanstvo
Dátum pridania: 18.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kasher
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 591
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
- Vzniklo v 1. stor. pri Palestíne ako monoteistické náb. odvodené od judaizmu. Toto náboženstvo sa spája s menom žida Ježiša Nazaretského, neskôr známeho ako Ježiš Kristus.
- po 3 stor. prenasledovania sa kresťanstvo stalo roku 313 (milánsky edikt) oficiálnym náboženstvom.
- Po rozdelení Ríma sa stal najvyššou cirkevnou autoritou na západe rímsky biskup. Na východe to bol cisár.
- Lev I. -pápež (440 – 461). Upevnil pápežstvo natoľko, že prežilo zánik Západorímskej ríše.
- Gregor I. Veľký - pápež (590 – 604). Upevnil autoritu pápežstva.
- Pápežov ohrozovali Longobardi. Frankovia ich však porazili a odovzdali pápežom územie, ktoré sa stalo jadrom pápežského štátu. Pápeži zato obnovili inštitút cisárstva na Západe. Prvý cisár – franský kráľ Karol Veľký (800).
- Centrá civilizácie v stredoveku – kláštory. Bolo vydané nariadenie, aby všetky kláštory prijali regulu sv. Benedikta, ktorá hovorila o pripútaní sa mnícha len k jednému kláštoru.
- Náboženská schizma – 1054 –definitívny rozchod medzi rímskokatolíckou a východnou cirkvou, ktorá dostala pomenovania ortodoxná.
- Vznikali rôzne organizácie, ktoré boli podriadené len pápežskej autorite a nie šľachtickej ani kráľovskej moci. Tieto organizácie sa stali hlavným nástrojom cirkvi v boji za jej samostatné postavenie v spoločnosti.
- Gregor VII. – pápež. Do funkcie nastúpil roku 1073. Bol zástancom teórie o nadradenosti pápeža všetkým kresťanom – aj kráľom a cisárom. Vypukol boj o investitúru (dosadzovanie biskupov), ktorý bol roku 1122 ukončený wormským konkordátom. Cirkev sa stala rozhodujúcim duchovným a mocenským činiteľom v Európe.
- Západná cirkev sa riadila podľa kanonického práva. Pápeža postupne volila kardinálska rada. Proces voľby pápeža sa nazýva konkláve, obdobie jeho vlády je pontifikát.
- Križiacke výpravy: Prvá (1096-1099) sa odohrala pod zámienkou pápeža Urbana II. Na oslobodenie božieho hrobu od neveriacich (Jeruzalemu od moslimov). Roku 1099 bol Jeruzalem dobitý. Druhá (1147-1149). Zámienka - padlo jedno z kniežatstiev pri Jeruzaleme – Edesa. Krížiaci v tejto výprave prehrali a stratili Jeruzalem. V tretej výprave (1189-1192) bojovali slávni panovníci – Richard I. Levie Srdce, Filip II., alebo aj Fridrich I. Barbarossa. Táto výprava sa tiež nazývala výprava korunovaných hláv. Štvrtá križiacka výprava (1202-1204) bola podporovaná Benátkami zato, že križiaci dobijú Byzanciu – najväčšieho konkurenta Benátok. Roku 1204 padol Konštantinopol a bolo tu zriadené Latinské cisárstvo.
- Inocent III. – pápež (1198-1216). Jeden z najväčších pápežov histórie. Presadzoval ideu pápežskej svetovlády. Cirkev sa začala vzďaľovať od duchovného poslania a tak sa objavovali rôzne pokusy o jej reformu. Tú presadzovali najmä františkánski a dominikánski mnísi.
- Francúzski králi presunuli sídlo pápeža do Avignonu (avignonské zajatie pápežov). Tí stále zvyšovali dane, čo vyvolávalo veľkú nespokojnosť. Kvôli tlaku verejnosti sa pápež Gregor XI. Vrátil do Ríma. Po jeho smrti bol na nátlak ľudu zvolený Urban VI. Ten sa ale nechcel vrátiť do Avignonu a tak si francúzsky kardináli zvolili protipápeža Klementa VII. Tak nastal rozkol (schizma).
- Koncil v Pise mak vyriešiť rozkol. Bol na ňom zvolený pápež Alexander V. (1409), ale ostatný dvaja pápeži neodstúpili a tak boli zrazu traja pápeži.
- Ján Luxemburský – uhorský a rímskonemecký kráľ zorganizoval koncil v Kostinici (1414). Tu boli odvolaní všetci traja pápeži a bol zvolený Martin V. Na tomto koncile bol upálený český reformátor Ján Hus (6. júla 1415).
- Koncil v Bazileji (1431-1447). Došlo tu k rozporu medzi koncilom a pápežom. V Českom kráľovstve sa mohlo prijímať pod obidvoma spôsobmi. Boli to tzv. bazilejské kompaktáta.. Koncil znamenal koniec konciliarizmu a víťazstvo monarchistického pápežstva.
- Reformácia – Martin Luther roku 1517 zverejnil 95 téz, ktoré sa týkali najmä odpustkov. Luther bol vyhlásený za kacíra a musel sa ukryť vo Wartburgu. Sedliacke povstanie (1524-1525) proti zemepánom bolo kruto potlačené. Augsburským mierom (1555) bola dosiahnutá dohoda medzi luteránmi a katolíkmi. Ďalšími významnými predstaviteľmi reformácie boli Ulrich Zwingli a Ján Kalvin.
- Protireformácia – katolícka cirkev bola kvôli úspechu reformácie pripraviť rôzne opatrenia a vlastné reformy. Koncil v Tridente (zasadal prerušovane od 1545 do 1563) znamenal reformu kat. cirkvi. Obnovila sa inkvizícia a protestantov obviňovali z kacírstava a upaľovali. Roku 1527 vydal Ferdinand I. Habsburský protiluteránsky edikt.
 
Podobné referáty
Kresťanstvo SOŠ 2.9400 569 slov
Kresťanstvo SOŠ 2.9600 606 slov
Kresťanstvo SOŠ 2.9871 1880 slov
Kresťanstvo SOŠ 2.9409 4285 slov
Kresťanstvo SOŠ 2.9436 1007 slov
Kresťanstvo 2.8795 320 slov
Kresťanstvo 2.9383 665 slov
Kresťanstvo GYM 2.9709 621 slov
Kresťanstvo 2.9781 676 slov
Kresťanstvo 2.9379 1116 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.