referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Laura
Piatok, 5. júna 2020
Islam
Dátum pridania: 01.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: xixi
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 837
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 20s
Pomalé čítanie: 12m 30s
 
Islam je jedným z najväčších svetových náboženstiev. Odhaduje sa, že sa k nemu hlási asi 1100 až 1300 miliónov veriacich. Zakladateľom islamu je prorok Mohamed (žil v 7. stor. v Arábii), o ktorom moslimovia veria, že bol najväčším a posledným prorokom. Islam je arabské slovo a znamená “podriadenie božej vôli”. Moslimovia sú tí, ktorí “sa podriaďujú Alahovi”. Alah je jediný skutočný Boh a svätou knihou islamu je al–kut´án (korán). Je to božie slovo zjavené prorokovi Mohamedovi. Islam má päť základných vieroučných článkov: 1. vieru v jediného Boha, 2. vieru v zjavenú svätú knihu, 3. vieru v prorokov, 4. vieru v anjelov, 5. vieru v posmrtný život.

Božie posolstvo
Okolo roku 610 n.l. opustil obchodník Mohamed rušné mesto Mekku, aby istý čas strávil v blízkych horách. Túžil po pokoji a tichu, chcel premýšľať a modliť sa. V horách mal videnie alebo sen, vtedy mal asi štyridsať rokov. Potom začalo Mohamedovo videnie meniť svet. Mohamed sa vrátil domov a povedal rodine, že dostal božie posolstvo, v ktorom je vysvetlenie, ako treba správne žiť a uctievať boha. Veril, že jeho povinnosťou je zvestovať božie posolstvo všetkým ľuďom a preto sa stal kazateľom a učiteľom. Mnohí ho obdivovali a uctievali, iní si ho nevšímali. Tvrdil, že ho poslal Boh, aby ľuďom priniesol dobrú zvesť a aby ich zároveň varoval pred modlárstvom. Mohamed vyzval Arabov, aby uverili v jediného Boha. Kto v neho uverí toho čaká odmena v raji, ale však kto posolstvo odmietne, bude potrestaný v pekle. Proti Mohamedovi vystúpila opozícia najmä spomedzi bohatých obchodníkov v Mekke, preto so svojimi stúpencami ušiel do Mediny, mesta vzdialeného asi 450 km na sever. Tento útek sa volá hidžra a došlo k nemu v júli roku 622 n.l. Od toho času sa počíta islamský kalendár. V Medine Mohamed založil náboženskú obec veriacich usilujúcu žiť podľa božích príkazov. Bojoval proti mekkským protivníkom, kým sa mu nepodarilo roku 630 n.l. Mekku dobyť. Zomrel roku 632. Veľa občanov mesta Mekky sa rozhodlo počúvať jeho kázne a stať sa moslimami, to znamená ľuďmi, ktorý sa odovzdali do vôle božej. Pravidelne sa modlili a stretávali sa, aby počúvali výklad božieho posolstva. Tieto texty boli neskôr spísané do knihy nazvanej Korán, ktorý usmerňoval a aj naďalej usmerňuje konanie stúpencov islamu vo všetkých aspektoch ich života. Z Mohamedovho videnia sa zrodilo nové, rýchlo šíriace náboženstvo. Moslimskí panovníci získali kontrolu nad obrovskou ríšou s centrom v Damasku a neskôr v Bagdade. Za jedno storočie sa moslimské územie rozšírilo od Španielska až po hranice Číny.

Náboženskí vládcovia
Modlitby v mešite riadi imám. Slovo “imám” možno použiť aj vo význame “ vodca moslimov”. Teologickými a právnymi otázkami sa v islamskej komunite zaoberajú duchovní. U šíitov, ktorí uznávajú dvanástich imámov, sa teologickými otázkami zaoberajú ajatolláhovia. Tí majú veľkú náboženskú i morálnu autoritu. V Iráne sa slovom mulla nazýva náboženský vedec. Mystické hnutie v islame sa volá súfizmus. Mystické bratstvá vedú šejkovia, ktorí zasväcujú novicov do ich duchovnej cesty. Islamské hnutia a sekty. Asi 90% všetkých moslimov tvoria sunniti. Volajú sa “ľudia sunny a rovnakého názoru”. Ich názov pochádza z toho, že žijú podľa sunny (týmto slovom sa označovali výrobky a skutky Mohameda a jeho žiakov). Sunniti sú aj ľuďmi “názorovej zhody”, lebo rešpektujú to, na čom sa dohodla obec veriacich. Šíitské hnutia a neskôr sekty vznikli pri sporoch o to, kto sa má stať vodcom veriacich po smrti proroka. Šíiti podporovali nároky Mohamedovho bratanca Alího na následníctvo, preto sa volajú šíat Alí “strana Alího”. Všetci šíiti zastávajú názor, že potomkovia Alího majú byť vodcami moslimov teda imámami.

Šíiti sa roztrieštili do troch veľkých skupín:
a) Zajdovci. Uznávajú postupnosť imámov, ktorí však podľa názoru nemajú nadprirodzené vlastnosti. Zajdovskí šíitskí panovníci vládli vládli v Jemene až do zrušenia monarchie (1962).
b) Sekta „dvanástich“. Väčšina šíitov uznáva postupnosť dvanástich imámov. K tejto sekte sa hlásia Peržania, veľa Iračanov, Pakistancov, Indov a Libanoncov. Uznávajú dvanástich imámov, z ktorých posledný zmizol roku 878 a vráti sa na zem ako mahdí (islamský mesiáš).
Podľa učenia tejto sekty sú imámovia dokonalými bytosťami s nadprirodzenými vlastnosťami.
c) Ismaílovci. Uznávajú postupnosť potomkov imáma Ismaíla, ktorý bol synom šiesteho šíitskeho imáma. Podľa tohto učenia má každé božie zjavenie, teda i korán, vonkajší rozpoznateľný zmysel a vnútorný skrytý význam. Do sekty ismaílovcov patrila dynastia Fátimovcov v Egypte. Neskoršie sa ismaílovci rozdelili na niekoľko menších siekt. Zo zúčastnených siekt sú známi chódžovia (sú rozšírení v Indii a vo východnej Afrike) a indická sekta Bohara.

Život podľa Božieho zákona
Islamský zákon sa volá šáría, čo znamená “cesta”, po ktorej treba kráčať. Je to obsiahly komplex nariadení a predpisov a týka sa všetkých stránok života veriaceho. Predpisuje moslimovi, ako sa má pomodliť, ako si má vykonať ročnú púť a pod. Určuje tresty za spáchané trestné činy, napr.: odťatie ruky za kradnutie a bičovanie za opilstvo. Rodinný život zas regulujú nariadenia týkajúce sa manželstva, rozvodu, starostlivosti o deti a dedičských práv.

Ženy v islame
Postavenie žien sa rýchlo mení. Podľa zákona môže mať muž štyri manželky, no dnes je to už skôr zriedkavosť. Väčšina mužov má jednu manželku. Podľa tradície môže muž opustiť ženu, ak jej tri razy povie, že sa s ňou rozvádza, no žena to urobiť nemôže. Niektoré ženy nosia tradičné islamské oblečenie, ktoré im zakrýva tvár, ruky a vlasy, iné si na verejnosti odhaľujú len ruky a tvár, iné však nosia európske šaty. Tradičné oblečenie si nechávajú iba na návštevy mešity alebo na domáce modlitby. Rozdiely v obliekaní možno vidieť aj v rámci jednej rodiny. 

Päť stĺpov viery
Moslimovia veria, že sa musia bezpodmienečne riadiť príkazmi Alaha a svoje životy založiť na piatich stĺpoch viery, zostavených vo svätej knihe Korán. Nazývajú sa “päť stĺpov viery” .

1. Vyznanie viery (čaháda) – Základný vieroučný článok islamu znie: “Nieto boha okrem Boha a Mohamed je Posol Boží.”
2. Päť modlitieb denne (salát) – modlitba je súčasť islamského kultu a oslava Boha. Moslim sa modlí päť ráz za deň: na svitaní, na poludnie, popoludní, pri západe slnka a večer. Po rituálnom očistení tela sa moslim postaví tvárou k Mekke a modlí sa buď s ostatnými veriacimi v mešite, alebo sám. Pod seba si položí rohož alebo modlitebný koberec, aby sa zachovala rituálna čistota miesta. Každá modlitba sa skladá z predpísaného počtu pohybov.  Pri každom pohybe prednáša určité verše z koránu. Ucelený súhrn pohybov a prednesených veršov z koránu tvorí jednu modlitbu (po arabsky raka). Moslim sa nemusí modliť v mešite každý deň, všetci dospelí a zdraví muži by sa mali zúčastniť na spoločnej piatočnej modlitbe. Účasť žien je nepovinná. Mešita je aj miestom náboženského vzdelávania. Vyučuje sa v nej mládež, ale diskutujú ti medzi sebou aj moslimskí laici a vzdelanci.
3. Almužna (zakát) – každý dospelý moslim, ktorý má finančný príjem alebo majetok, je povinný odvádzať náboženskú daň.
4. Pôst v mesiaci ramadán (saum) – moslimovia sa postia počas celého islamského mesiaca ramadánu každý deň od svitu do zotmenia, Veria, že v tomto mesiaci Boh po prvý raz zjavil korán. Osoba, ktorá sa postí, nesmie jesť, piť ani fajčiť. Chorí starší ľudia a deti sa postiť nemusia.
5. Púť do svätého mesta Mekky v Saudskej Arábii (hadždž) – každý dospelý a zdravý moslim bez rozdielu pohlavia, ktorý má na to prostriedky, by mal aspoň raz za život vykonať púť do Mekky. Púť sa koná každý rok počas islamského mesiaca Du I–hidždža. Púťové oslavy sa začínajú v Mekke. Pútnici sedem ráz obehnú okolo chrámu Kaaby – najsvätejšej moslimskej svätyne jediného Boha. Púť vrcholí sviatkom Obetovania.

Džihád sa dakedy pokladá sa ďalší pilier viery. Slovo znamená “úsilie” a používa sa na označenie “svätej vojny”. Svätú vojnu viedli moslimovia za šírenie islamu, ale aj v sebaobrane. Džihád znamená i zápas o duchovnú obnovu alebo duchovný rast. 

Kaaba
Je to najsvätejší svätostánok moslimov. Umiestnená je uprostred veľkej mešity v Mekke. Pri púti ju obchádzajú sedem ráz a dotýkajú sa posvätného čierneho kameňa zamurovaného do jej východnej steny. Podľa moslimskej tradície čierny kameň dostal Adam, keď ho Boh vyhnal z raja. Mal mu umožniť odpustenie hriechov. Podľa ľudovej tradície bol vraj kameň najprv biely, ale sčernel od hriechov miliónov pútnikov, ktorí ho bozkávajú.

Islamský sloh
Palác Alhambra (Červená pevnosť) v Granade bol postavený roku 1238–1354 ako domov moslimských vládcov v južnom Španielsku. Bol prepychovo vyzdobený, s miestnosťami situovanými okolo tienistého nádvoria, so sochami, s ozdobnou dlažbou a chladivými fontánami.

Veda a technika
Moslimský učenci boli slávni v celom stredovekom svete. Mali veľa poznatkov z astronómie, matematiky, chémie, medicíny, techniky. Moslimskí učenci vykopali veľa významných vedeckých objavov.

Mešita
Je to svätyňa, v ktorej sa stretávajú veriaci na bohoslužby. Mešity majú v múre otvor (mihrab) a malú plošinku (mimbar), obidve obrátené k Mekke. Pred vstupom do mešity sa veriaci očista a vyzujú. Pri modlitbe kľačia s hlavou dotýkajúcej sa podlahy a smerujúcou k mihrabu.
 
Podobné referáty
Islám SOŠ 3.0273 3766 slov
Islam SOŠ 2.9380 701 slov
Islám SOŠ 2.9526 3463 slov
Islam SOŠ 2.9737 395 slov
Islam SOŠ 2.9471 1504 slov
Islam SOŠ 2.9693 3000 slov
Islam SOŠ 2.9528 331 slov
Islam SOŠ 2.9615 969 slov
Islam GYM 2.9357 1161 slov
Islam GYM 2.9678 2180 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.