Všetky (ultra)ortodoxné zoskupenia sú zajedno len v jednej veci – v striktnom odmietaní a neuznávaní neortodoxného (progresívneho i konzervatívneho) judaizmu, v ktorom vidia nepriateľa číslo jeden, nebezpečnejšieho než „sekulárny“ judaizmus.

Neortodoxný religiózny judaizmus
K neortodoxnému religióznemu judaizmu patria skupiny, ktoré sa označujú ako „konzervativci“, „reformovaní“, „liberáli“ a „rekonštruovaní“ a – s výnimkou konzervativcov – sú združení a zastrešení „Svetovou úniou progresívneho judaizmu“. V Severnej Amerike sa hlási asi 1,2 milióna Židov ku konzervatívnemu judaizmu (s 800 vlastnými synagógami). „Svetová únia progresívneho judaizmu“ s hlavným sídlom v Jeruzaleme reprezentuje 1,5 milióna osôb.
Výraz „reformný judaizmus“ vychádza z klasického nemecko-židovského hnutia v 19. storočí, názvy „liberáli“, „rekonštruovaní“ a „progresívni“ vznikli v 20. storočí. V USA reprezentujú neortodoxní už dávno hlavný prúd judaizmu, avšak inde – hlavne v Izraeli, kde sú civilnoprávne záležitosti takmer úple v rukách náboženského establishmentu, žijú konzervatívni, progresívni a „sekulárni“ židia v ťažkom a komplikovanom postavení. Dvojité právo v Izraeli
Izraelský právny systém patrí k najkomplikovanejším a najneprehľadnejším na svete, pretože ho tvoria časti osmanského práva platného do roku 1917, zákony z dôb britského mandátu, v ktorých sa odráža anglické zvykové právo, prvky židovského náboženského zákonníka a aspekty iných systémov. K nim od roku 1948 pribúdajú zákony prijaté Knesetom (izraelský parlament s 120 poslancami) a precedentné prípady, ktoré vznikli na základe konkrétnych rozsudkov. Ďalej boli schválené špeciálne „základné zákony“.
Jurisdikcia vo všetkých záležitostiach civilného práva (manželstvo, rozvod, výživa, poručníctvo, adopcia a pod.) je v Izraeli zverená do právomocí súdov toho-ktorého náboženského spoločenstva – pre Židov sú to rabinátne súdy, pre moslimov sú to súdy šarí´a, pre kresťanov príslušné cirkevné súdy.
Ortodoxné strany, bez ktorých sa doposiaľ nepodarilo vytvoriť žiadnu vládnu koalíciu, hrajú v Knesete už dlho významnú rolu. Základný zákon o „ľudskej dôstojnosti a slobode“ definuje Izrael ako „židovský a demokratický štát“. Často však získavajú prevahu náboženské pojatia, interpretujúce „židovský“charakter štátu ako ortodoxný.
Nežidovské menšiny a neortodoxní Židia sú diskriminovaní napríklad nerešpektovaním princípu rovnosti, keď náboženské inštitúcie dostávajú prednosť pri financovaní, keď v sobotu (počas židovského dňa pracovného kľudu) nefunguje verejná doprava a keď platí zákaz dovážať do zeme mäso, ktoré nie je košer ( košer = potraviny, ktoré sú podľa nábož. zákonov „čisté“, a teda povolené).
Ultraortodoxné strany sa pokúšajú anulovať rozsudky Najvyššieho súdu, ktoré vychádzajú zo zásad rovnosti a slobody vyznania a svedomia.

Pri Múre nárekov v Jeruzaleme môžu svoje náboženstvo slobodne praktikovať len ortodoxní židia.