Počas sviatkov v roku 1997 odvádzala polícia za použitia násilia od Múru nárekov neortodoxných veriacich, ktorí sa odvolávali na svoju rovnoprávnosť čo do miesta konania bohoslužieb. Obeťami policajného násilia sa opakovane stala i skupina „Ženy pri Múre nárekov“, a to pri prednášaní modlitieb v súlade s ortodoxnou halachou. Už pred 10 rokmi sa tieto ženy obrátili na Najvyšší súd, aby im dal právo modliť sa pri Múre nárekov. Súd sa obrátil na vládu v nádeji, že nájde uspokojivé riešenie. Avšak pre silný odpor ortodoxných veriacich a vrchného rabinátu nebolo právo konať bohoslužby pri Múre nárekov priznané ani „Ženám pri Múre nárekov“, ani skupinám, ktoré tvoria súčasť reformných alebo konzervatívnych prúdov. Týmto zoskupeniam vláda doporučila konať svoje bohoslužby v úctivej vzdialenosti od Múru nárekov – až pri najvýchodnejšom bode Južného múru.

Diskriminácia vyššieho školstva
Do ultraortodoxných škôl ješiva (školy pre chlapcov, ktorí sa v nich zaoberajú štúdiom Tóry a Talmudu) plynú nesmierne vysoké príspevky zo štátneho rozpočtu. Ich žiaci dostávajú štátne štipendiá, pod podmienkou, že si nebudú hľadať zamestnanie. Žiaci škôl ješiva sú oslobodení od povinnej vojenskej služby a doba ich štúdia nie je nijako obmedzená. Mnohí tak „študujú“ celé desaťročia. Dnes je vojenskej služby zbavených 30 000 študentov, čo predstavuje 7,5 percenta osôb povinných slúžiť v armáde a v porovnaní s rokom 1995 je to nárast o 20 percent.
Na rozdiel od žiakov ješiva nedostávajú študenti na vysokých školách a univerzitách žiadne štipendiá na úhradu životných nákladov a musia hradiť vysoké študijné poplatky. Pred zahájením štúdia musia dokonca absolvovať vojenskú službu.

Diskriminácia škôl
Izrael má dva „oficiálne“ školské systémy: všeobecne vzdelávací štátny a štátno-náboženský. Štátno-náboženský systém slúži hlavne modernej ortodoxii a je spojený s Národnou náboženskou stranou.
Z istého prieskumu vyplynulo, že finančná podpora na jednu vyučovaciu hodinu v ultraortodoxných školách je vyššia ako v štátnych sekulárnych školách.
Štát však zanedbáva reformné a konzervatívne školy, ktoré sa tak dostávajú do nesmiernych potiaží, a navyše prišiel o kontrolu nad ortodoxnou spoločnosťou a jej vzdelávacou sieťou, takisto neexistujú obecné záväzné osnovy pre tak dôležité predmety ako je dejepis, hebrejský jazyk, literatúra a občianska výchova – ich výuku absolvuje iba štvrtina izraelských žiakov.

Diskriminovaná alebo zvýhodňovaná?
Základy tradičného židovského pohľadu na postavenie ženy v rodine a v spoločnosti vychádzajú z patriarchálnej kultúry biblických a talmudských dôb.