Akýkoľvek pokus nevidieť za týmito činmi priamy Boží zásah označujú za kacírstvo. V ich očiach neexistuje rozpor medzi poňatím holokaustu ako dôsledku priameho Božieho zásahu a zároveň najhoršieho zločinu spáchaného na židovkom národe. Vo všeobecne rozšírenom ultraortodoxnom ponímaní je šoa trestom za sekularizáciu a asimiláciu židov v dôsledku osvietenia a emancipácie. Na holokaust (doslova „zápalná obeť“) pozerá ultraortodoxia ne jednej strane ako na dôkaz, že všetky judaistické smery založené na emancipácii a humanizme boli len podvod a klam, ktorý rozpútal pohanskú zlobu, na druhej strane im holokaust dokazuje, že Boh dohliada na svoj ľud a zasahuje do jeho osudu.
V ultraortodoxnom časopise „Diglenu“ vyšiel v roku 1990 článok, v ktorom je citovaný výrok vodcu „Agudat Israel“, rabína A.I. Karlitza (Ha Chason Iš): „Sionizmus spôsobil všetko nešťastie, ktoré musel židovský národ znášať – medzi iným pravdepodobne i holokaust.“
Koncom roku 1996 prehlásil miestopredseda ortodoxného „Agudat Israel“, Pinchas Horowitz, na tlačovej konferencii svojej organizácie v Jeruzaleme: „Ak budeme dodržiavať šabat, bude náš štát ďalej existovať, ak ho nebudeme dodržiavať, potom sa tu zrodí nový Hitler.“ A ďalej: „Deväťdesiatpäť percent židov v Nemecku patrilo k reformnému hnutiu a boli asimilovaní a práve tam sa dostal k moci Hitler, ktorý zabil šesť miliónov židov. Je jasné, že za holokaust je zodpovedné reformné hnutie. To je fakt. Nežili tam žiadni nábožensky založení židia. Z toho pre nás plynie poučenie, že ak zničíme židovstvo, šabat a vieru v Boha, zrodí sa nový Hitler.“
V posledných rokoch vedú ultraortodoxní veriaci diskusiu o tom, čo má mať prioritu, či ľudský život, alebo posvätné územie. A dokonca i v tejto diskusii sa snažia extrémisti nahovoriť národu, zaťaženému traumou holokaustu, že sa každý kompromis, každé vrátenie jedného štvorcového centimetra územia dobytého v roku 1967 rovná novej šoe.

Je zvykom, že pred posledným veršom kadiša, židovskej smútočnej modlitby – „Kto vytváraš mier vo svojich výšinách, vytvor mier rovnako medzi nami a nad celým ľudom izraelským. Amen!“ – ustúpia modliaci sa o dva kroky vzad na dôkaz svojej ochoty ku kompromisu a túžby po mieri. I to patrí k najlepším židovským tradíciam.