referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Streda, 16. októbra 2019
Politológia
Dátum pridania: 31.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Hamo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 371
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 35m 50s
Pomalé čítanie: 53m 45s
 
1. štát a spoločnosť
Spoločnosť- vnútorne diferencovaný celok, ktorý sa skladá z rôznych javov a procesov (ľudia, spoločenské skupiny, inštitúcie, právo, kultúra...). Zároveň je to súhrn vzťahov medzi ľuďmi.
Štát- vzniká v 6.– 4.tisícročí p.n.l. v období rozkladu prvotnopospolnej spoločnosti. Spoločenská deľba práce, rozvoj poľnohospodárstva, remesiel, obchodu, nárast počtu obyvateľstva ... si vyžaduje dokonalejší spôsob riadenia => to sa dostáva do rúk určitej skupiny obyvateľstva, kt. sa zaoberajú len vládou.
štát = prostriedok donútenia (Deutsch) a prostriedok riadenia spoločnosti (Weber)
štát e štátu k medzinárodnej organizácii, tak sa vzdáva časti práv v určitej oblasti, prenáša rozhodovacie právomoci na orgány medzinárodnej inštitúcie a zároveň sa zaväzuje rešpektovať rozhodnutia týchto orgánov. Každý štát má právo do medzinárodnej organizácie nielen vstúpiť, ale aj z nej vystúpiť. Najvyššiou mierou je vytvorenie konfederácie, či federácie s iným štátom, lebo tým štát prenáša časť svojej zvrchovanosti na spoločné politické orgány. Ak viac štátov vytvorí federáciu, pôvodné štáty stácajú základnú śtátnu suverenitu, tú získavajú spoločné, federálne štátne orgány.

V súčasnosti suverenita vzhľadom na ekonomické, politické a iné vzťahy nie je absolútna, štáty sa vzdávajú jej časti vstupom do nadnárodných organizácií( vstup do EÚ, prijatie ústavy EÚ => napr. kvóty na výrobu ocele, musíme sa zbaviť nadmerných zásob cukru, inak dostamene pokutu...)
Bariéry: ideolodizácia štátu – orgány štátnej moci sú podriadené vplyvu určitej politickej strany. Napr. socializmus(KČS); programu ani ideologickému systému nesmie protirečiť duch ústavy ani výkon štátnej moci, pre tvorbu a kontrolu politiky je rozhodujúca ideológia – zvrchovaná inštitúcia na území štátu je ideologická inštitúcia, t.j. komunistická stana. To sa vzťahuje na každú úroveň štátnej správy.
Štátne náboženstvo – do činnosti štátnych orgánov zasahuje cirkev. Napr. islam (v cca 40 krajinách ako štátne náb.), podlieha mu tvorba a kontrola politiky rovnako ako v komunistických režimoch, t.j. štátne mocenské pozície sa obsadzujú iba so súhlasom ideologickej (cirkevnej) inštitúcie.Volebný výber sa tak mení na rituál, ktorým sa nevyberajú, ale dosadzujú osoby do štátnych úadov.
Podriadenie štátu armádnej moci: vojenská diktatúra; armáda sa môže vymaniť spod kontroly štátu a sama zčne štát riadiť a kontrolovať. Armáda nemá žiadnu ideológiu ani politickú orientáciu, ktorá by sa podobala orientácii pol. strany. Vojenský dôstojníci preberajú kontrolu štátnej moci a vytvárajú aktuálny politický postoj. Najvyššie štátne orgány môźe nahradi´t vojenská junta (skupina dôstojníkov). Výkon štátnych funkcií určuje v prvom rade armáda, na presadzovanie svojich zámerov využíva mocenské prostriedky.

4. štátne občianstvo
Je to príslušnosť obćana k štátu. Medzi štátom a občanom vzniká štátnoobčiansky vzťah, t.j. práva a povinnosti má aj štát aj občania. - príslušnosť osoby k určitému štátu
- trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom
- demokracia: št. občania sú zdrojom št. moci
- medzi št. a občanom je štátoobčiansky vzťah (práva a povinnosti majú obaja)
- št. občianstvo v SR možno nadobudnúť:
a) narodením z rodičov, z kt. aspoň jeden je št. občanom, al. narodením sa na príslušnom št. území
b) naturalizáciou, uzavretím manželstva s cudzincom
c) udelením št. občianstva na zákl. žiadosti
- št. občianstvo SR udeľuje Ministerstvo vnútra SR a nadobúda sa doručením listiny s udeleným št. občianstvom
- nemožno ho nikomu odňať proti jeho vôli, stratiť ho možno len prepustením zo št. zväzku na vlastnú žiadosť (môže o to požiadať ten, kto sa preukáže, že má občianstvo iného št. al. prísľub jeho udelenia)

5. štátne symboly
- vznikli a stabilizovali sa na prelome 18./19. st. a majú spravidla národný význam
- spolu s názvom št. sú to vonkajšie prejavy štátnosti, kt. sa štát reprezentuje navonok a zároveň vyjadruje svoju históriu, št. formu a národnú identitu
- št. symboly SR a ich používanie schválila NRSR zákonom č. 63/1993 Z. z., patrí k nim - št. znak, št. vlajka, št. pečať a št. hymna (prvé dve slohy)
- Vonkajším prejavom štátnosti je označenie štátu a jeho štátne symboly.
Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiele prvej hlavy upravuje štátne symboly a stanovuje, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
Podľa článku 8 štátnymi symbolmi SR sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Medzi štátne symboly patrí iste aj štandarda prezidenta republiky, pretože prezident republiky reprezentuje ako hlava štátu jeho suverenitu vnútri aj navonok. V nadväznosti na ústavnú úpravu v čl. 9 ods.5 (ktorý hovorí, že podrobnosti o štátnych symboloch SR a ich používaní ustanoví zákon) Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon .63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní. Podľa neho štátne symboly možno vyobrazovať, a používať spôsobom ustanoveným v tomto zákone.

Štátny znak
Štátny znak SR tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia, používaný na našom území už za čias Cyrila a Metoda i v mestskej heradlike z 13.st a najmä v revolučných rokoch 1848-1849. Používala ho aj prvá Slovenská národná rada aj Matica slovenská, je aj na Deklarácii slovenského národa z roku 1918.Jeho tisícročná tradícia bola prerušená v roku 1960, keď ho nahradil štítok s obrysmi Kriváňa a plameňmi symbolizujúcimi Slovenské národné povstanie. Tento sa však nestal národným symbolom. 1.3.1990 preto Slovenská národná rada nadviazala na historické korene a tradície a obnovila historický štátny znak Slovenskej republiky.
Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. Štátny znak je farebný, pričom striebornú farbu možno nahradiť bielou farbou. Možno ho stvárniť z kovu, kameňa, keramického alebo iného materiálu, ak jeho podoba zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku. V tomto prípade môže ísť o jednofarebné stvárnenie.

Štátny znak používajú štátne orgány – Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy, súdy, prokuratúra, diplomatické misie Slovenskej republiky, ozbrojené sily. Štátny znak na svoje označenie používajú právnické a fyzické osoby reprezentujúce Slovenskú republiku na oficiálnych medzinárodných podujatiach.
Štátny znak sa používa na označenie hraníc Slovenskej republiky, budov štátnych orgánov, volebných miestností, insígnií predstaviteľov štátnych orgánov, radov a vyznamenaní Slovenskej republiky, bankoviek, mincí a pod. Používa sa aj na vonkajšie označenie budov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy. Štátny znak sa umiestňuje v strede nad priečelím budovy, nad hlavným vchodom alebo z čelného pohľadu na pravej strane hlavného vchodu.
Štátnym znakom sa označujú listiny, ktoré obsahujú rozhodnutie alebo uznesenie štátneho orgánu, alebo listiny, ktorými sa úradne osvedčujú dôležité právne skutočnosti či oprávnenia. Štátny znak sa používa na úradných pečiatkach.
Štátny znak môžu vhodným a dôstojným spôsobom používať aj jednotliví občania a združenia. Zakázané je také používanie, ktoré by bolo nevhodné, neprimerané, alebo ktorým by sa prejavovala neúcta k týmto symbolom Slovenskej republiky.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Politológia SOŠ 2.9536 1402 slov
Politológia 2.9707 2635 slov
Politológia GYM 2.9725 2472 slov
Politológia SOŠ 2.9598 227 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.