Všeobecnosť volebného práva
-znamená právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov, alebo zúčastniť sa na referende. Volebné právo:
aktívne – právo voliť (od 18 r.)
pasívne – právo byť volený (od 21 r.)
Právo voliť má každý občan SR s trvalým pobytom na území SR. Okrem veku neexistujú žiadne obmedzenia – cenzy(existovali v minulosti): napr. majetkový (voliť môže len ten, kto má určitý majetok), daňový (voliť môže len ten, kto za toto právo zaplatí daň), podľa pohlavia (určité pohlavie nemá právo voliť), rasový (určitá rasa nemá právo voliť), vzdelanostný(voliť môže len ten, kto dosiahne určitý vzdelanostný stupeň).
Rovnosť volebného práva – každý občan má len jeden hlas a ten má rovnakú váhu ako hlasy ostatných občanov.
Priamosť volebného práva – volič sa volieb zúčastňuje osobne, bez sprostredkovateľa.
Tajnosť hlasovania – znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky.
12.volebné právo
Rozlišujeme niekoľko typov volieb:
parlamentné voľby – sú voľby do zákonodárneho zboru
komunálne voľby – rozhoduje sa v nich o zastúpení v miestnych a obecných zastupiteľstvách, o starostoch obcí a primátoroch miest
priame voľby šéfa exekutívy – napr. prezident USA
priame voľby prezidenta(nie je šéfom exekutívy) – napr. SR
Účasť vo voľbách zabezpečuje ústava. Voľba do zákonodárnych orgánov sa koná na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním.
Všeobecnosť volebného práva
-znamená právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov, alebo zúčastniť sa na referende. Volebné právo:
aktívne – právo voliť (od 18 r.)
pasívne – právo byť volený (od 21 r.)
Právo voliť má každý občan SR s trvalým pobytom na území SR. Okrem veku neexistujú žiadne obmedzenia – cenzy(existovali v minulosti): napr. majetkový (voliť môže len ten, kto má určitý majetok), daňový (voliť môže len ten, kto za toto právo zaplatí daň), podľa pohlavia (určité pohlavie nemá právo voliť), rasový (určitá rasa nemá právo voliť), vzdelanostný(voliť môže len ten, kto dosiahne určitý vzdelanostný stupeň).
Rovnosť volebného práva – každý občan má len jeden hlas a ten má rovnakú váhu ako hlasy ostatných občanov.
Priamosť volebného práva – volič sa volieb zúčastňuje osobne, bez sprostredkovateľa.
Tajnosť hlasovania – znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky.
Zásady volebného práva- tajnosť hlasovania, rovnosť, priamosť volebného práva.
Aktívne volebné právo (do NRSR)- občan SR, vek 18rokov, zdržiavať sa na území SR. Pasívne volebné právo- (právo byť zvolený za poslanca NRSR)- štátne občianstvo, dovŕšenie veku 21rok., trvalý pobyt. Pre voľby do NRSR sa zriaďujú ÚVK(ústredná volebná komisia), OVK(okresná vol. kom.).
Volebná kampaň- začína sa 30 dní pred voľbami, Moratórium- 48 hodín pred voľbami, Voľby do NR- vyhlasuje predseda NR najneskôr 90 dní pred konaním volieb.
13.jednotlivé etapy vývoja politických strán
Politické strany sú organizácie, ktoré reprezentujú ekonomické, sociálne a iné záujmy rôznych skupín obyvateľstva. Ľudia sa v nich združujú za zámerom podstatne ovplyvniť moc v krajine. Cieľom politickej strany je získať rozhodujúci podiel na štátnej moci, teda právo zostaviť vládu a pomocou zákonov ovplyvňovať dianie v spoločnosti.
Význam politických strán:
Zastupiteľský princíp – občania sa zúčastňujú na tvorbe a kontrole politiky
Stabilizátory politickej moci – jednotliví politici reprezentujú svoje názory pomocou politických strán a tým neatomizujú politiku => je stabilnejšia
Pluralita spoločnosti – rôzne skupiny ľudí majú rôzne názory => rôzne politické strany
Politický pluralizmus – je to konkurencia politických strán, občan si vyberie podľa programu a tým určuje smer vývoja spoločnosti
Vznik politických strán – prvé zoskupenie politikov existovalo už v starom Grécku a Ríme, ale o vzniku politických strán môžeme hovoriť až od polovice 19. st. Aby mohla vzniknúť politická strana, musí najprv nastať situácia, v ktorej by našla uplatnenie. V polovici 19. st. nastal spor medzi diskriminovanými a privilegovanými = mal výsostne politický charakter, obe skupiny chceli získať, alebo ovplyvniť štátnu moc.
Vývoj politických strán mal 3 etapy:
1. etapa – 19. storočie
sociálne strany – dôraz sa kladie na základné zabezpečenie sociálnych podmienok, záujmy spoločnosti sú nadradené občanovi
2. hlavné ciele:
a.) uzákoniť združovacie právo, vrátane práva na vznik politických strán
b.) získať kreslá v parlamente – moc v parlamente
konzervatívne strany – tradičné, kladú dôraz na rodinu a tradičné národné záujmy
liberálne strany – zdôrazňujú občiansky a nadnárodný princíp, ich cieľom bolo všeobecné volebné právo, sloboda slova a združovania
2. etapa – začiatok 20. storočia
vytvorenie extrémnej ľavice – komunistické revolučné strany a extrémnej pravice – fašistické revolučné strany. Mali rovnaký zámer = zlikvidovať politickú pluralitu.
Za týmto účelom využívali náboženský diktát, propagáciu len jednej strany, nahradenie občianskeho práva a slobody novou morálkou v politike, ako aj v sociálnych vzťahoch.
3. etapa – súčasnosť(obdobie po II. svetovej vojne)
vznik nových politických strán z iných príčin ako v minulosti:
a.) Riešenie problémov neuspokojí všetkých členov strany, niektorí potom odídu a založia si vlastnú politickú stranu.
b.) Objavenie aktuálnych problémov – napr. ekológia, otázka zachovania mieru...
c.) 80-te roky – čas postupného zbližovania štátov v Európe: Strach z ekonomického útlaku a politickej nerovnoprávnosti je príčinou vzniku strán s etnickou orientáciou
14.druhy politických strán
Klasifikácia politických strán – delenie podľa: spôsobu výberu a počtu členov, základnej politickej orientácie, politického vplyvu, politického správania, vnútornej štruktúry
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Politológia
Dátum pridania: | 31.05.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Hamo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 371 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 21.5 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 35m 50s |
Pomalé čítanie: | 53m 45s |
Podobné referáty
Politológia | SOŠ | 2.9536 | 1402 slov | |
Politológia | VŠ | 2.9707 | 2635 slov | |
Politológia | GYM | 2.9725 | 2472 slov | |
Politológia | SOŠ | 2.9598 | 227 slov |