referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Politológia
Dátum pridania: 31.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Hamo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 371
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 35m 50s
Pomalé čítanie: 53m 45s
 
1. podľa spôsobu výberu a počtu členov:
a.) masové – bez obmedzení (obmedzením je iba spodná hranica veku, 18r.)
b.) výberové – sú prísne určené podmienky na získanie členstva (NSDAP)
2. podľa základnej politickej orientácie:
a.) konzervatívne – majú vo svojom programe tradičné hodnoty ako rodina, náboženstvo, národ, tradičné rozdelenie štátnej moci. Základom politického programu je národná ekonomika, národné záujmy. Používajú sa v nej názvy ako konzervatívna, kresťanská, republikánska, národná, ľudová strana. Tieto strany boli v minulosti monarchistické, teraz väčšinou republikánske.
b.) liberálne – majú vo svojom programe občianske práva a slobody, rovnosť ľudí, ochranu človeka a zachovanie mieru – pacifizmus. Tieto strany sa označujú ako liberálna, demokratická, strana stredu.
c.) sociálne – orientujú sa na pracujúce vrstvy, aj podnikateľské => základ programu tvorí ekonomika – ekonomický program, sú za vytvorenie takej ekonomickej situácie, ktorá by odstránila príčiny sociálnych konfliktov. Tradičný názov je sociálnodemokratická, socialistická, strana práce (labouristická), ľavicová, komunistická strana.

3. podľa politického vplyvu:
a.) parlamentné – strany sa vyjadrujú k politike štátu priamo v parlamente a to prijímaním zákonov, ústavy a vládneho programu. Vyjadrujú sa aj k politike vlády a môžu do nej zasahovať. Vládne strany sú tie, ktoré majú právo tvoriť štátnu politiku samostatne, alebo v koalícií. Zvyšok tvoria strany opozície – ich politický vplyv závisí od kresiel v parlamente, od vzťahu k vládnucim stranám.
b.) neparlamentné – strany nemajú priamy politický vplyv. K politike štátu sa vyjadrujú na tlačových konferenciách, mítingoch, pochodoch, petíciami a nátlakovými akciami. Ich jedinou šancou je presvedčiť voličov, že vládnuce strany sú neschopné.
4. podľa politického správania:
a.) ústavné – dodržujú ústavu a zákony
b.) revolučné – nedodržujú ústavu a zákony
5. podľa vnútornej štruktúry politických strán:
a.) voľné – smerujú až k hnutiam
b.) prísne hierarchicky členené
Politické strany nemôžu byť ozbrojené, nemôžu sa realizovať v polícii, armáde...
Člen politickej strany musí mať aspoň 18 r. a musí byť občan SR. Registrácia politickej strany prebieha na ministerstve vnútra, návrh podávajú aspoň traja minimálne 18 roční občania SR. Tí musia predložiť aj petíciu (žiadosť na zaregistrovanie) s 1000 podpismi. Do 15 dní sa musí MV vyjadriť, či stranu zaregistruje, alebo nie.

Ak MV odmietne stranu zaregistrovať, musí uviesť odôvodnenie. Do 60 dní sa môžu navrhovatelia odvolať na najvyšší súd. Návrh na zrušenie politickej strany môže podať generálny prokurátor na najvyšší súd, ktorý v tejto veci rozhodne.
15. problematika politických a kultúrnych záujmov národov v súčasnosti
16. ekonomické a neekonomické nátlakové skupiny
17. výhody a nevýhody rôznych foriem vlády
18. výhody a nevýhody rôznych volebných systémov
19. rozdiel medzi ... voľbami sú demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií

Spôsoby volieb:
priamy spôsob voľby – komunálne, parlamentné. Voľby + referendum = priama demokracia
nepriamy spôsob voľby – vláda, alebo parlament zastupujú občana = nepriama demokracia

Spôsoby prenášania volebných výsledkov do parlamentu:
a.) systém pomerného zastúpenia – vývojovo mladší typ, používa sa od 18. st. Prvý krát sa použil v roku 1855 počas parlamentných volieb v Dánsku. Využíva sa v krajinách s väčším počtom politických strán.
Znaky pomerného volebného systému
– územie štátu je rozdelené na menší počet volebných obvodov
– utvárajú sa veľké a viacmandátové kraje
– počet mandátov, ktoré majú pripadnúť na každý volebný kraj sa určuje na základe počtu obyvateľov alebo voličov
– volič si vyberá jednu politickú stranu alebo hnutie. Kandidátne listiny zostavujú politické strany, volič môže preferenčnými hlasmi ovplyvniť poradie kandidátov, ktorých navrhli politické strany.
– všetky mandáty sa v každom volebnom kraji rozdeľujú medzi kandidátov politických strán v pomere k celkovému zisku hlasov
– mandáty získavajú kandidáti politických strán v takom poradí, v akom boli uvedení na kandidátnych listinách
Výhodou pomerného systému je, že umožňuje účasť vo voľbách všetkým registrovaným politickým stranám
b.) väčšinový systém – používa sa v štátoch so systémom dvoch politických strán (USA, VB)
Znaky väčšinového volebného systému
– územie sa rozdelí na viacero volebných obvodov
– utvárajú sa jednomandátové volebné obvody, v každom volebnom obvode sa volí len jeden kandidát
– volebných obvodov je toľko, koľko je miest v zastupiteľskom zbore, ktorý ma voľbami utvoriť
– voliči volia konkrétneho kandidáta, nie politickú stranu
Voliči svojimi hlasmi rozhodnú, kto bude ich obvod reprezentovať v parlamente. Volebný zákon bližšie stanoví, či na víťazstvo kandidáta je potrebná absolútna väčšina (nad 50 %) alebo relatívna väčšina (vyhráva kandidát s najväčším počtom hlasov, aj keď je to menej ako 50 %). Ak na zvolenie stačí relatívna väčšina, výsledky sú známe už po prvom kole volieb. Ak je však potrebná absolútna väčšina, voľby sa opakujú a do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí získali v prvom kole určité percento hlasov. Nevýhodou je malá šanca menších politických strán.

Výhodou je, že strana získa väčšinu a tým sa zabezpečí stabilita krajiny. c.)paralelné (kombinované) systémy – sú tvorené súbežne z dvoch rôznych systémov – napr.: Jedna snemovňa je volená pomocou jednokolového väčšinového systému a druhá pomocou pomerného systému politických strán(ČR).
 
späť späť   3  |  4  |  5  |  6  |   7   
 
Podobné referáty
Politológia SOŠ 2.9536 1402 slov
Politológia 2.9707 2635 slov
Politológia GYM 2.9725 2472 slov
Politológia SOŠ 2.9598 227 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.