referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Rudolf
Sobota, 17. apríla 2021
Nezamestnanosť
Dátum pridania: 11.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: manuska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 474
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
2. NEZAMESTNANOSŤ NA SLOVENSKU A V EURÓPSKEJ ÚNII

Nezamestnanosť na Slovensku je vážnou otázkou celej spoločnosti. V súčasnej dobe miera nezamestnanosti na 9,4%. Aj keď sa nám zdá toto číslo pomerne nízke, Slovensko má aj tak druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci Európskej únie, horšie je na tom už len Poľsko, kde miera nezamestnanosti predstavovala 12,8%. Miera nezamestnanosti ostatných členských krajín sa pohybuje pod úrovňou 8,7%. Priemerná sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci celej únie dosiahla v decembri podľa Eurostatu 7,6%, čo bola rovnaká ako v novembri. Najnižšiu mieru nezamestnanosti zaregistrovalo Dánsko, a to 3,2%, nasledovalo Holandsko s mierou nezamestnanosti 3,6%. Tretiu najnižšiu mieru nezamestnanosti vykázalo Estónsko vo výške 4,3%. Po Poľsku a Slovensku evidovalo vysokú mieru nezamestnanosti aj Grécko, a to 8,7%. Francúzsko vykázalo mieru nezamestnanosti v decembri na úrovni 8,5%, rovnako ako Španielsko.

3. DLHODOBÁ NEZAMESTNANOSŤ

„Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce za posledných 10-15 rokov. Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo všetkých krajinách vrátane krajín a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti. Podľa definície Medzinárodnej organizácie práce možno teda za dlhodobú nezamestnanosť považovať takú, ktorá trvá 12 a viac mesiacov. Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných vykazuje vo svete stúpajúci trend, hoci v niektorých krajinách celková nezamestnanosť klesá. Dlhodobá nezamestnanosť sa v súčasnosti podstatne rozšírila, ale stala sa ťažko zvládnuteľným sociálno-politickým problémom s multiplikačným efektom dĺžky zamestnanosti.” (Friedrich Ebert Stiftung, 1996)

3.1 PSYCHOLOGICKÉ RIZIKÁ DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI

„Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie.” (Mareš, 1996)

„Ďalši rizikový faktor dlhodobej nezamestnanosti je znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia , prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog. Všetky tieto aktivity znižujú energiu, podlamujú zdravie a v konečnom dôsledku vedú ku zníženie sebavedomia.” Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje teda vážne riziko nielen pre duševné ale aj pre telesné zdravie človeka. ( Friedrich Ebert Stiftung, 1996)

3.2 SOCIÁLNA IZOLÁCIA

Strata zamestnania vedie k sociálnej izolácii v dvoch zmysloch slova. Predsa samotné stratené zamestnanie je významním zdrojom sociálnych kontaktov, jeho strata vedie k prerušeniu ďaľších sociálnych kontaktov, ktoré s ním priamo nesúvisia. V priebehu nezamestnanosti dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych stykov a to vo vzťahu k širšiemu okoliu, ba niekedy aj vo vzťahoch v rodine. Sociálnu izoláciu nemusíme vždy chápať tak, že vedie k fyzickému osamoteniu indivíduí či jednotlivých rodín. Rozhodne aj tento mechanizmus medzi nezamestanými pôsobí, pretože súvisí s volbou jejich životných stratégií v období nezamestnanosti. Sociálnu izoláciu nezamestnaných treba predovšetkým chápať ako jejich izoláciu od zamestnanej populácie. K tej môže dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb. Tento problém je zosilovaný v miestach, kde dochádza k hromadnej nezamestnanosti.(Mareš, 1996)

ZÁVER

Nezamestnanosť je v dnešnej dobe veľmi závažným problémom. Ľudia zo Slovenska často odchádzajú za prácou do iných krajín sveta, pretože u nás nemajú šancu nájsť si vhodné zamestnanie alebo majú malé platobné podmienky. Nezamestnanosť v zahraničí je oveľa menšia vzhľadom na počet obyvateľov ako na Slovensku. Nezamestnanosť má veľký vplyv na psychiku a rozvoj osobnosti človeka. Ak človek dlhšie nenájde vyhovujúcu prácu, upadá do depresií a myslí si o sebe, že je nevzdelaný, niekedy až hlúpy. Preto sa narušujú vzťahy v rodine, v okruhu priateľov, človek dosť často upadá do alkoholizmu. Ak je nezamestnaný ambiciózny, môže si nájsť ešte lepšiu prácu ako tí ľudia, ktorí nezamestnanými neboli.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Friedrich, Ebert Stiftung: Problematika dlhodobej nezamestnanosti v Slovenskej republike, Bratislava, 1996. 121 s., Mareš, P.: Nezaměstnanost jako sociální problém, Sociologické nakladatelství, Brno, 1994. 151 s. ISBN 80-901424-9-4, Martincová, M.: Nezamestnanosť ako makroekonomický problém, Vydané v edícii Ekonómia, Bratislava, 2005. 127 s. ISBN 80-8078-038-2, Schronk, R.: Skončenie pracovného pomeru a nároky nezamestnaných , Eurounion, Bratislava, 1994. 92 s. ISBN 80-85568-34-9, König de, J., KOROLKOVA K, GOUDRIAAN M., NES VAN P.: Zložky systému pravidelného a opodstatného hodnotenia politiky zamestnanosti (SPOHPZ) v Slovenskej republike, SEOR BV, Rotterdam, 2001. 63 s. ISBN 80-968730-3-2, Mesačník Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Sociálna politika a zamestnanosť, ISSN 1336 5053
Súvisiace linky
Podobné referáty
Nezamestnanosť SOŠ 2.9810 1051 slov
Nezamestnanosť SOŠ 2.9514 676 slov
Nezamestnanosť 2.9676 1837 slov
Nezamestnanosť SOŠ 2.9451 1454 slov
Nezamestnanosť GYM 2.9399 1374 slov
Nezamestnanosť SOŠ 2.9565 700 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.